Tajomstvo budúcnosti spočíva tu, v prítomnosti

V Bratislave má pribudnúť ďalšia podzemná garáž. A to nie hocikde, ale priamo na Bratislavskom hrade. Garáž má byť súčasťou ďalšej etapy rekonštrukcie Bratislavského hradu. Bude mať 222 parkovacích miest a má slúžiť najmä návštevníkom Hradu. Dokončiť ju chcú do roku 2016, keď bude Slovensko predsedať Európskej únii. Stavba bola dokonca schválená aj Krajským pamiatkovým úradom. Že v jeho tesnej blízkosti len pred dvoma rokmi mesto postavilo novučičký parkovací dom, ktorý väčšinu času zíva prázdnotou je nepodstatné.
To, že si niekto oblečie smoking či frak a navštívi divadlo, alebo operu ešte neznamená, že je kultúrny. V minulosti takéto snahy už boli. Autobusmi sa robili kultúrne zájazdy do Bratislavy či Prahy za kultúrou. Zvyčajne to dopadlo tak, že doobedu ženy behali po obchodoch, muži testovali kvalitu reštauračných zariadení a večer všetci v Národnom divadle svorne spali od únavy. Po návrate domov sa samozrejme chválili, že kde boli a akí sú oproti ostatným oni kultúrni. Že už odvtedy nikto z nich v divadle či opere, nedajbože v múzeu nebol nevadilo. A viac ako historické pamiatky symbolizujúce ich rodnú vlasť ich zaujímali skôr ceny obkladačiek.
Istotne, každý je iný, každého zaujíma niečo iné, ale určité základy kultúrnosti by v národe mali byť. Problém bol v tom, že sa kultúre a histórii v minulosti venovala minimálna pozornosť vo výchove i na školách a toto bol dôsledok.
Avšak tým to neskončilo a ťahá sa to našimi dejinami ako červená niť. Nie je možné vymenovať všetky kultúrne poklady, ktoré si slovenská spoločnosť z dôvodu nezáujmu nenávratne zničila. Pripomínajú ich nám už len dobové fotografie. Kým v zahraničí je na nich vybudovaný turistický ruch, my neustále rozmýšľame ako by sme pritiahli turistov na Slovensko, pričom ako v tomto prípade robíme všetko preto, aby sme ich od návštevy odradili.
Tentoraz nie spoločnosť, ale Národná rada SR hviezdi svojou „kultúrnosťou“…
Skúste si predstaviť, že nejaká podobná myšlienka ako podzemné garáže by nielen vznikla, ale sa aj realizovala na Pražskom hrade, maďarskom Egri, anglickom Windsore či francúzskom Versailles. Poviete si, že je to nemožné a vyvolalo by to celosvetový trapas a štát by to natrvalo zosmiešnilo ?! Ale veď to sa deje práve u nás na Slovensku s nádherným paradoxom – na jednej strane Bratislavského hradu z nepochopiteľných dôvodov vyrástla socha Svätopluka, na druhej strane za chvíľku vyrastú podzemné garáže.
Svetová rarita !!!
Ale s ňou súvisí aj ďalšia, už zabudnutá. Všade vo svete doslova akékoľvek štátne úrady využívajú možnosť, aby boli umiestnené v historických budovách. Z reprezentatívnych dôvodov, aby sa mohli čím pýšiť pred svetom. U nás je to presný opak. Pred zvolením prvého prezidenta sa uvažovalo, aby sa jeho sídlom stal z reprezentatívnych dôvodov stal práve Bratislavský hrad, ktorý by podčiarkoval vážnosť jeho funkcie ako je to všadiaľ vo svete. Z politických dôvodov bolo nakoniec rozhodnutie zhodené zo stola a odvtedy si naši prezidenti nosia so sebou dvojplatničky či bývajú vo všetkých možných priestoroch. V súčasnosti dokonca v paneláku.
Ale vráťme sa k inkriminovaným garážam. Kancelária predsedu NR SR sa bráni tvrdením, že „takto vzniknutým miestam v podzemí bude celý areál oslobodený od parkujúcich áut a konečne sa stane skutočnou pešou zónou“, pričom ubezpečuje, že nedôjde k poškodeniu nášho kultúrneho dedičstva. A jedným dychom dodáva, že „Práve zásluhou aj predsedu parlamentu P. Pašku sa v roku 2008 začala rekonštrukcia tejto národnej kultúrnej pamiatky, ktorá zabezpečí zachovanie jej významnej spoločenskej hodnoty aj pre budúce generácie,“ dodala kancelária parlamentu.
Dosť protirečivé vyhlásenie, keď na jednej strane kancelária predsedu NR SR tvrdí, že len vďaka nej sa Bratislavský hrad zrekonštruuje a zabezpečí jeho zachovanie a na druhej strane práve stavbami ako garáže znižuje jeho hodnotu. Aj laik vie, že Bratislavský hrad je doslova zlatou baňou pre archeológov a omnoho viac ako podzemné garáže by mu pomohol dôsledný archeologický výskum, kedy by odhalené nálezy boli zakonzervované a sprístupnené verejnosti a turistom, čo by určite omnoho viac prispelo k atraktivite Bratislavského hradu a zároveň aj Slovenska.
Medvediu službu takýmto aktivitám robia dokonca aj tí, ktorí by práve mali podobné aktivity dôsledne monitorovať a chrániť.
. „Nie je v našej kompetencii skúmať opodstatnenosť investície, ale vytvoriť také podmienky, ak je priestor pamiatkovo hodnotný, aby boli tieto hodnoty chránené,“ hovorí riaditeľ pamiatkového úradu Peter Jurkovič. A aby toho z jeho strany nebolo málo, dodáva, že „Neposudzujeme opodstatnenosť stavby, to je záležitosť vlastníka. Hodnotíme dosah na kultúrnu pamiatku. Stavba garáží na tomto mieste je za daných podmienok prípustná,“ dodal. Ďalší zainteresovaný v tejto kauze sa z tohto všetkého vyzúva tvrdením, že „Stavebný úrad postupuje v medziach zákona a nevyjadruje sa k zámerom zo subjektívneho hľadiska,“ povedala Dorota Kráková z radnice.
Je paradox, že podobné myšlienky nie sú nové, ale vždy sa ich našťastie podarilo dostať vďaka odborníkom sa slepú koľaj. Podobné snahy a tlaky boli aj za minulého režimu, ktorí zlikvidoval v Bratislave v podstate skoro všetko historicky cenné čo mohol. Vtedy sa tomu ešte podarilo zabrániť. Teraz už sily odborníkov a verejnosti kritizujúce tento zámer nestačili a nepomohla ani argumentácia, že sa jedná o unikátne nálezy v strednej Európe, ktoré nám všetci závidia.
Čím ďalej tým viac sa na Slovensku začína potvrdzovať myšlienka, že „nezničilo to Rakúsko – Uhorsko, prvá svetová ani druhá svetová vojna, prežilo to socializmus, ale súčasnosť to už neprežije …“
A ohľadne „kultúrnosti“ nejedná sa len o súčasnú vládu či parlament, ale o všetky od roku 1989. Kultúra bola vždy na okraji záujmu a získať peniaze na jej záchranu bol vždy tvrdý oriešok. Za tie roky Slovensko zažilo množstvo káuz, ktoré sa neblaho podpísali na kúltúrnych pamiatkach i kultúrnosti. Maticou Slovenskou počnúc a končiac povedzme rekonštrukciou práve Bratislavského hradu, kedy Národná rada na obnovu minula nie 39 mil eur ako bolo schválené, ale táto suma vzrástla na závratných 64 mil eur!
Strata kultúrnosti a chýbajúca historická vzdelanosť v rozhodovacej sfére spoločnosti ( vláda, NR SR, ďalšie štátne úrady) spôsobuje devastáciu. Nepochopenie histórie a dejinných súvislostí potom ďalej spôsobuje, že vznikajú aj takéto škandalózne prípady a škody, ktoré sa už nedajú napraviť.
A preto je potrebné viac finančných prostriedkov investovať do vzdelávania v oblasti histórie a kultúry. Nejedná sa akoby sa na prvý pohľad zdalo o vyhodené peniaze, práve naopak. Treba si však uvedomiť, že sa jedná o dlhodobý proces. Nie je to ako s matematickými vzorcami či chemickými postulátmi. Kultúrnosť je nehmotná a je skrytá v človeku, v jeho srdci. Myšlienkach. A z tohto dôvodu je potrebné, aby výuka smerujúca k nej nebola „suchá“. A preto je žiadúce, aby ju vyučovali ľudia, ktorí ju naozaj majú v sebe. Historici, archeológovia, umelci, ktorí sa neuspokoja iba s odprednášaním látky, ale zároveň dávajú žiakom aj niečo zo seba. Niečo, čo sa nedá naučiť. Niečo čo ale prebudí kultúrnosť v tom druhom. Síce kompetentní sa v súčasnosti snažia školstvo zameriavať silne technokraticky, netreba však zabúdať ani na tieto témy, pretože nakoniec sa môže stať, že z Bratislavského hradu vznikne exkluzívne nákupné centrum na trávenie voľného času. A nielen z neho …
Ostáva len veriť, že tento nápad Národnej rady je už jej posledným a radšej sa v budúcnosti bude venovať prospešnejším veciam pre slovenskú spoločnosť.