Tajomstvo budúcnosti spočíva tu, v prítomnosti

„Ľudia by mali byť obozretní a mali by si dávať pozor. Na východe Slovenska úraduje falošný kňaz, ktorý od ľudí pýta peniaze…“

Žijeme v dobe zvanej demokracia, ktorá nám konečne umožnila slobodne rozmýšľať a konať. Každý to slovo vníma inak. Po svojom. Inak ho chápe, inak sa v jeho intenciách správa. Na prvý pohľad logické a pochopiteľné, veď každý sme iný a nie sme stádo. Lenže mnohí konajú a správajú sa tak, ako keby bolo v demokracii povolené čokoľvek. Aj podvody a to nie hocijaké.
Človek je mysliaci tvor a tak rozmýšľa. Ako postúpiť rýchlejšie v kariérnom rebríčku či ako rýchlejšie zbohatnúť. Vždy však existuje keď nie morálna hranica, tak hranica zákona, ktorá je tabu. Ktorú nejde prekročiť či už z morálnych dôvodov, alebo prozaicky zo strachu z postihu. Sú však ľudia, ktorí sa kvôli lepšiemu miestu neštítia sfalšovať diplomovku či dokonca samotný diplom. Sú ľudia, ktorí sú kvôli vidine luxusného života a bohatstva čo zároveň zaručuje mnohokrát verejnú vážnosť schopní korumpovať či falšovať úradné dokumenty. Na Slovensku nič nové, poviete si , ale…
Ale existuje ešte jedna skupina ľudí, ktorá sa doslova nezastaví pred ničím. Tým nemyslím tých, pre ktorých sú násilie a vraždy bežnou vecou. Pre väčšinu spoločnosti asi znamenajú vrchol chladnokrvnosti, necitlivosti, straty človečenstva.
Z morálnej stránky však ešte existuje jedna skupina, ktorá síce na prvý pohľad nie je taká fyzicky nebezpečná, ale v duchovnej rovine myslím omnoho nebezpečnejšia.
Dnes médiá zverejnili informáciu kde upozorňujú ľudí, že na východe Slovenska úraduje falošný kňaz, ktorý od ľudí pýta peniaze. Niekoho napadlo, že duchovní majú vysoký kredit nielen medzi veriacimi, ale aj ľuďmi bez vyznania, tak prečo to nevyužiť. Prečo nevyužiť súcit spoločnosti a jej ochotu pomáhať na kúpu nového auta či iných materiálnych hodnôt.
Mnohokrát tieto isté médiá upozorňovali na falošné zbierky najčastejšie na onkológiu, charitatívne aktivity či zahraničnú pomoc. Niekoho napadlo, že dobré srdce spoločnosti mu môže zaručiť luxusný život bez práce.
Ako sa dajú pomenovať ľudia, ktorí sa znížili k niečomu tak morbídnemu ?! Akým slovom nazvať ľudí, ktorí klesli tak hlboko, že boli schopní využiť a zneužiť na jednej strane dobro občanov a na druhej strane bolesť a utrpenie tých, ktorí túto pomoc bezodkladne potrebujú ?! Zvyčajne sa označujú slovom hyena a ich konanie je charakterizované ako hyenizmus, ale s prepáčením, toto by hyenu nikdy ani len nenapadlo !!!
Napadlo niekoho z kompetentných dať si vôbec otázku – „Kam speje táto spoločnosť a prečo sa toto vôbec deje ?!“
Títo ľudia si dokonca odmietajú priznať vinu a bránia sa v štýle – „Veď je demokracia, veď aj „hore“ robia podvody, veď fungujú nebankovky, veď …“. Absolútna strata ľudskosti a citu. Je veľmi ťažké ba až nemožné pochopiť amorálnosť takýchto myšlienok. Ľudovo povedané rozum zastáva stáť nad tým, ako takéto myšlienky môžu vznikať v hlave živého tvora menom človek.
Kým v iných prípadoch dôjde k odsúdeniu obžalovaného, vyčísleniu náhrady škody a následnému umiestneniu do väzenia, v takýchto prípadoch sa to však zďaleka nekončí, pretože škoda, ktorú spôsobili v morálnej rovine je omnoho väčšia.
Jednak ľudia začínajú byť potom voči zbierkam obozretnejší a mnohí po takýchto skúsenostiach odmietajú už prispievať a zároveň tiež dochádza vďaka paušalizovaniu k tomu, že sú všetci hádzaní do jedného vreca a pokladaní za podvodníkov. Dobrovoľníci s pokladničkami snažiaci sa ľuďom vysvetľovať ich poslanie a presviedčať ich o zmysluplnosti zbierky ostávajú nepovšimnutí.
Každoročne sa z peňazí vyzbieraných takýmto spôsobom dokáže urobiť množstvo dobrých vecí a sú mnohokrát poslednou šancou ako pomôcť. Sociálna oblasť je na Slovensku výrazne poddimenzovaná. Chýbajú vhodné priestory, rehabilitačné a zdravotné pomôcky, mnohokrát nezostáva ani na platy zamestnancov. Jedinou šancou sú zbierky, ktoré však vďaka takýmto ľuďom sú ich konaním dehonestované.
Čo vlastne robiť, aby sa niečo takéto v spoločnosti minimalizovalo, aj keď samozrejme absolútne sa to nedá. V prvom rade sú to investície do výchovy čo je síce beh na dlhé trate, ale inak to nejde. Ale nemyslím tým iba nalievanie peňazí do hodín etiky na školách. To nie je technický predmet a ak samotný učiteľ učivo iba odučí, je to zbytočná strata času i peňazí. Ďalej štát sa musí postarať o to, aby rodičia mohli viac času venovať rodine namiesto behania z jedného zamestnania do druhého. A mestská polícia namiesto nasadzovania papúč by si radšej mohla viac všímať a kontrolovať, lebo iba tak sa dá prakticky postupne znižovať počet takýchto ľudí. A my ostatní – trošku viacej pozornosti. Tí ľudia s pokladničkami sa neurazia keď ich požiadate o doklady, verte mi.
Ale čo vlastne s takýmito podvodníkmi pri vynášaní rozsudkov ? Ako sa im dá stanoviť výška rozsudku a nápravnovýchovná skupina ? Ak štát a odborníci tvrdia, že väzenie má vychovávať, potom neexistuje žiadne väzenie, ktoré by ich prevychovalo, ani povestný Alcatraz. Počas svojho trestu by mali ísť pracovať tam a s tými, ktorých ublížili. Do onkologických ústavov, k ľuďom vážne postihnutým a podobne, aby na vlastné oči a na vlastnej koži pocítili to utrpenie, ktoré oni zažívajú. Aby sa museli tým ľuďom pozerať priamo do očí ak to vôbec dokážu. Aby pochopili, aby si uvedomili, čo urobili. Ako bolestne ublížili …