Tajomstvo budúcnosti spočíva tu, v prítomnosti

Šofér autobusu, v ktorom viezol 12 ľudí nafúkal 1,36 mg/l alkoholu v dychu čo znamená 2,83 promile …

Na jednej strane šokujúce, no na druhej na slovenských cestách nič nové.

Slovenské cesty sa čím ďalej tým viac stávajú postrachom a to nielen kvôli svojej nekvalite vozoviek, ktorá ohrozuje technický stav vozidiel, ale najmä správaním sa všetkých účastníkov cestnej premávky.

Alkohol sa snúbi s agresívnou ľahostajnosťou hraničiacou až pohŕdaním životom. A nielen svojim, ale aj ostatných ľudí, ktorí ako nevinní zvyčajne doplácajú na jednotlivcov. Týka sa to bez rozdielu všetkých vekových kategórií spoločnosti. Denno denne sa na cestách stretávame s predbiehaním cez plnú čiaru, nerešpektovaním povolenej rýchlosti doslova kde sa to len dá, agresívnym správaním prerastajúcim niekedy až do fyzických útokov. O parkovaní cez dve miesta či na miestach pre invalidov ani nehovorím.

Kompetentní sa na prvý pohľad snažia robiť čo sa dá o čom nás presviedčajú v médiách nielen slovne, ale najmä grafmi a štatistikami. Stále je to však tá istá pesnička. Zvyšovanie pokút, viac policajtov na cestách, viac radarov, hromadné akcie s celoslovenskou pôsobnosťou. Všetko sú to však iba represívne opatrenia, ktoré sa ukazujú ako neúčinné. Jedná sa iba o čiastkové riešenia, ktoré časť účastníkov cestnej premávky síce občas na určitý čas zastrašia, ale k celkovej zmene situácie nevedú. Občas sa síce objavia apely, tie sa ako ukazuje súčasnosť míňajú účinnosti.

Na túto tému už vzniklo množstvo štúdií, prebehli semináre a konferencie, na základe ktorých sa prijalo veľa opatrení na zlepšenie situácie, avšak do dnešných dní sa situácia nezmenila, skôr sa zhoršuje. A to platí nielen pre vodičov, ale aj pre cyklistov a chodcov.

Cestná premávka sa nedá vytrhnúť z kontextu života. Je jeho súčasťou. Tým, že sa človek dostane na cestnú komunikáciu sa jeho správanie nezmení. Správa sa presne tak ako v rodine, práci, na verejnosti. S tým rozdielom, že v živote prostredníctvom falošného pokrytectva sa dá veľa vecí zakamuflovať. Aj tak však sa hodnotenia kvality života na Slovensku nerozchádzajú s hodnoteniami v cestnej premávke. Sú úplne rovnaké. Aj tam ako aj na cestách sa potýkame so zvýšenou ľahostajnosťou, agresivitou, intoleranciou, netrpezlivosťou. Ak teda chceme zmeniť situáciu v cestnej premávke, ak chceme znížiť počty nehôd a zlepšiť správanie sa účastníkov na cestách, v prvom rade JE POTREBNÉ USILOVAŤ SA O ZMENU MYSLENIA SPOLOČNOSTI.

Ak je niekto v živote agresívny či arogantný, tak isto sa bude správať aj na cestách. Ak niekto v živote nerešpektuje zákony, snaží sa ich obchádzať a sústavne ich porušuje, bude ich porušovať aj na cestách. A nejedná sa tu iba o šoférov, na ktorých sú viac menej všetky opatrenia zamerané. Účastníci premávky sú aj cyklisti a chodci, ktorých ľahostajnosť či tolerancia požívania alkoholických nápojov už spôsobila mnoho tragédií.

Pod zmenou myslenia by sme nemali  ale chápať iba zmenu myslenia jednotlivca, ale aj celej spoločnosti. Žijeme v rýchlej dobe, kedy primárnym sa stáva kariéra a zisk čo spôsobuje, že každý sa neustále ponáhľa. A ako sa ponáhľa v živote, to isté platí aj na cestách. V mnohých prípadoch aj nechcene, pretože zošliapnuť plynový pedál či prebehnúť cez cestu mimo prechodu priamo pred autom núti systém. Mnoho ľudí je nútených ponáhľať sa, aby stihli všetko čo od nich požaduje zamestnávateľ, ktorému je jedno ako to stihnú.

Je potrebné si uvedomiť, že tak isto ako postupne tento problém vznikal, tak isto postupne sa môže situácia zlepšovať. Represívne opatrenia musia ísť ruka v ruke so systémovými zmenami. Radikálne a rýchle riešenia sa zatiaľ míňajú účinkom aj vďaka benevolentnosti súdov. V súčasnosti sa uvažuje aj o zhabaní auta. Nechcem polemizovať o výške trestov, ale treba si uvedomiť, že ani ten najprísnejší trest nevyváži stratený život. Zaiste väzenie najmä na Slovensku ešte nikoho neprechovalo aj keď sa tvrdí, že je to jeho úlohou. Myslím, že nikomu nejde, respektíve by nemalo o strašenie väzením, ale o zlepšenie situácie na cestách.

V osobnom živote ak je niekto arogantný môže svojmu okoliu svojou činnosťou spôsobovať traumu. V cestnej premávke však môže spôsobiť smrť. Aj preto by aj samotná polícia mala viacej investovať do osvety a zároveň zmeniť aj svoje myslenie, ktoré verejnosť mnohokrát chápe skôr ako naháňanie pokút .

Problém cestnej premávky nie je problémom iba jej účastníkov a polície. Je problémom celej spoločnosti. Nás všetkých. Ak sa ale spoločnosť správa ako správa, ak sú v nej mnohokrát určité činnosti tolerované či neriešené, potom neočakávajme, že situácia na slovenských cestách sa musí zlepšovať. Ak postupne nezačne dochádzať k zmene myslenia, zlepšenie nečakajme. Ani na cestách, ani zdravotníctve, ani v spoločnosti ako takej.