Ľahostajnosť zabíja všetkých a všetko …
V poslednej dobe sa odohralo niekoľko prípadov kedy smrť človeka zapríčinil ľudský faktor. Neboli ani prvé, no bohužiaľ ani posledné. No až keď situácia vyvrcholila tragicky smrťou, až vtedy sa zrazu začali kompetentní farizejsky obhajovať a bulvár jasal, že má znovu horúcu tému, ktorá mu zvýši čitateľnosť. Veď kvôli čomu vznikli Krimi noviny v jednej nemenovanej televízii. Kultúrna rubrika nebola zaujímavá.
Pýtam sa, koľko sĺz musí ešte pretiecť, koľko nevinných životov musí ešte vyhasnúť, čo sa vlastne ešte na Slovensku musí stať, aby sa zmenili ľudia…aby sa zmenila spoločnosť…myslenie ľudí…
Na jednej strane je síce pekné počúvať z úst vládnych predstaviteľov sladké reči ako im záleží na blahu spoločnosti. Je pekné počúvať kompetentných predstaviteľov štátnych úradov čo všetko robia pre zlepšenie situácie. Je pekné sledovať to množstvo konferencií, akčných plánov a hromady štúdií venované týmto témam a vytešovať sa, že ako to pekne všetko funguje. Je to všetko síce pekné, ale…
Ale aká je vlastne realita na Slovensku !
Teraz nechcem frustrovane paušalizovať a útočiť, pretože by som sa dotkol mnohých, ktorí sa naozaj snažia tento alarmujúci stav zmeniť. Bohužiaľ vo väčšine prípadoch je to tak, že …
Že väčšina pracovníkov Úradov pre sociálnu starostlivosť a ochranu rodiny i podobných ďalších štátnych úradov sa laxne správa k podnetom od občanov či následne k riešeniam konkrétnych situácií. To isté sa týka i príslušníkov Policajného zboru a súdnej moci. Vo všetkých prípadoch ako boli aj posledné, kedy sa týranie a vyhrážky vďaka nečinnosti skončili smrťou sa nakoniec zistilo fatálne pochybenie úradníkov, ktorí namiesto toho, aby si priznali svoje chyby a snažili sa zlepšiť svoju prácu sa navzájom obviňujú či sa snažia alibistickou obranou vykrútiť sa zo zodpovednosti ako sudkyňa, ktorej nečinnosť spôsobila dvojnásobnú vraždu dvoch žien.
Mnoho ľudí, ktorí sa ocitli v podobných situáciách, najmä keď išlo o psychické týranie a kontaktovali zodpovedné štátne orgány narazili na bariéru nezáujmu hraničiaceho s bezcitnosťou.
Aj samotné zákony sú koncipované často krát vágne, nejasne či dokonca jeden paragraf odporuje druhému. Zákony sú však iba jednou z častí tejto problematiky. Mimochodom, aj ten seba dokonalejší zákon v praxi stráca zmysel, ak zlyhá ľudský faktor. Zároveň zákon samotný nie je všeliek, slúži len ako represívna zložka. Najdôležitejšie je snažiť sa o zmenu ľudského myslenia.
Zlyhanie ľudského faktora sa zákonom zmeniť nedá !!!
Mnohé výskumy neustále upozorňujú, že psychické problémy spolu so srdcovo cievnymi patria k najväčšej hrozbe ľudstva. Žijeme vo veľmi rýchlej dobe, v ktorej najväčším problémom, ktorý priniesla je radikálne zhoršovanie psychického zdravia spoločnosti. Obrovské tlaky, ktoré život prináša sa odzrkadľujú vo výraznom zhoršovaní medziľudských vzťahov a tým dochádza k zhoršovaniu fungovania spoločnosti ako takej.
Zároveň to prináša aj zvýšené nároky na zodpovedné orgány a organizácie, ktorých úlohou je riešenie uvedených problémov. Prax však dokazuje, že zamestnanci týchto organizácií nie sú na riešenie situácie pripravení a zlyhávajú. Ak sústružník pokazí výrobok, zníži sa firme iba zisk a nič vážne sa nestane. Ale ak pochybí sociálny pracovník, policajt či sudca, môže to znamenať radikálny zásah do života spoločnosti a ako v posledných prípadoch i smrť poškodených.
Riešenie medziľudských vzťahov je doslova hra s ohňom a vyžaduje nielen zvýšené nároky na odbornosť, ale aj zvýšené nároky na mentálnu úroveň pracovníkov, ktorí sa zaoberajú ich riešením. Jedná sa o veľmi náročné úlohy a vážim si všetkých tých sociálnych pracovníkov, policajtov či sudcov, ktorí sa snažia vcítiť do situácie postihnutých a s citom, no zároveň razantne a rýchlo riešiť podobné prípady. Nie nadarmo sa hovorí, že psychická trauma je omnoho bolestivejšia ako fyzický útok. Väčšina postihnutých musí z tohto dôvodu ešte dlhodobo respektíve dokonca života navštevovať psychológa či psychiatra.
Súčasná doba so sebou okrem iných negatív aj ľahostajnosť a strach. Ľudia sa boja upozorňovať na vzťahové problémy vo svojom okolí, pretože sa boja odvetných opatrení páchateľov. Nemá ich kto ochrániť. Uzatvárajú sa radšej do seba a snažia sa vyzerať nenápadne, lenže…lenže nikdy nevieme kedy sa aj my sami môžme ocitnúť v podobnej situácií…
Občianska spoločnosť má úžasnú moc. Svojou váhou, svojou činnosťou môže ovplyvňovať fungovanie štátu. Jej potreba je významná najmä v okamihoch ako je tento, keď zlyháva štát. Zvolili sme si prezidenta filantropa. Prezidenta humanistu, ktorý v dlhej predvolebnej kampani tvrdil, že bude zastupovať jednoduchých občanov. Bohužiaľ, doteraz sa k týmto problémom vôbec nevyjadril, aj keď z dovolenky bol ochotný a schopný komentovať situáciu na Ukrajine. Smutné, ale také slovenské…
Jedna kvapka samozrejme nezmení nič. Tisíc kvapiek už áno… Aj Dunaj niekde začína z tenučkého pramienku a v Bratislave je to už veľká rieka.
Nebuďme ľahostajní a nebojme sa zastať slabších. Nebojme sa upozorňovať na problémy okolo nás. Prekonajme strach a slabosť a verte mi, že spoločne môžme dokázať mnoho. Len sa musíme navzájom podporovať. Iba spoločnosť, v ktorej základom je cit, trpezlivosť, pokora i súcit je zdravo fungujúca a spokojná. Iba spokojnosť, kde človek miluje človeka a kde nezištná pomoc má svoje nezastupiteľné miesto je šťastná. Iba spoločnosť, kde láska k človeku víťazí na strachom je spokojná.
A napriek ľahostajnosti kompetentných orgánov sa situácia v tejto sfére môže začať meniť. Iba ak spoločnosť i jej občania dosiahnu dostatočný tlak na kompetentné štátne orgány, iba vtedy môže postupne prísť k zmene. K zmene, ktorá pomôže aj nám všetkým.
Celá debata | RSS tejto debaty