Hlavnou úlohou ministerstva školstva, všetkých pracovníkov pracujúcich v školstve a najmä učiteľov je, aby komplexnou výchovou, ktorá nezahŕňa iba odbornú prípravu, žiakov a skrze žiakov sa konečný efekt prejavil zlepšovaním kvality spoločnosti. Je to veľmi náročná úloha čo si bohužiaľ v dostatočnej miere neuvedomujú či už pracovníci školstva a hlavne verejnosť, ktorá chápe najmä učiteľský stav veľmi zjednodušene a skreslene, kvôli čomu dochádza čoraz častejšie k nepochopeniu akvitít školských odborov. Učiteľstvo sa berie ako ktorékoľvek iné zamestnanie kde si človek „odpracuje“ osem svojich osem hodín a padla. Napríklad učiteľ chémie odmemoruje text učiva, vyskúša pár žiakov a to je všetko. Jedná sa však o veľmi zjednodušené chápanie mnohokrát hlboko zakorenené v myslení ľudí. A pri takomto chápaní dochádza nielen k samovoľnému znižovaniu významu učiteľov, ale najmä výchovy ako takej. Úlohou školstva je komplexná výchova pozostávajúca z viacerých aspektov a nepochopenie tohto spôsobuje následne aj poškodzovanie spoločnosti ako takej. Učitelia sa nemôžu podobať stĺpom popri cestách, ktoré iba ukazujú smer, kam ísť. Dobrý učiteľ je zároveň aj morálnou autoritou, ktorá nielenže vštepuje svojim žiakom odborné znalosti, ale aj hodnoty života, v ktorých prirodzene nadväzuje výchovu v rodine. A zároveň to isté platí aj v spoločenskom živote kde sa snaží byť vzorom nielen pre žiakov, ale aj spoločnosť. V minulosti bol učiteľ na Slovensku pojem. Bol predstaviteľom vzdelania a zároveň uznávanou morálnou autoritou medzi občanmi, ktorá mala úctu a rešpekt nielen samotných žiakov, ale aj okolia, v ktorom žil. Zároveň sa aktívne zapájal a mnohokrát sám inicioval všetky kultúrne a spoločenské aktivity odohrávajúce sa v oblasti jeho pôsobnosti. Toto všetko je však bohužiaľ už iba minulosť… V súčastnosti sa však kredit školstva a učiteľského stavu dostal na najnižšiu možnú, až alarmujúcu úroveň vplyvom vonkajších i vnútorných faktorov. Zmeny, ktoré prebehli v spoločnosti od roku 1989 asi najviac poškodili školstvo, pretože aj napriek vyhláseniam a ubezpečeniam všetkých vlád bez závislosti na ich politickej príslušnosti, ako veľmi im závisí na vzdelaní spoločnosti, vzdelanie čím ďalej tým viac stráca svoj kredit a úroveň. Taktiež zásahy samotného ministerstva a neustále väčšinou protichodné zámery pri zásahoch do systému vzdelávania zapríčinili v mnohých prípadoch vážne škody, ktoré nielenže poškodili samotné školstvo, ale v súvislosti s niektorými rozhodnutiami vlády pôsobili, že mnohí absolventi Pedagogických fakúlt po ich ukončení odchádzajú pracovať do iných sektorov. A nejedná sa iba o finančné možnosti… Povolanie učiteľ je veľmi náročné najmä po psychickej stránke. Spoločnosť pri povrchnom pohľade vidí iba 2 mesiace prázdnin a ďalšie výhody, ktoré podľa ich chápania zaraďujú toto povolanie do tých „ľahších“ a preto napríklad platové či iné požiadavky berie často krát ako neadekvátne. Jedným z dôvodov je aj pretrvávajúci názor kedy je psychická práca menej cenená ako psychická. Ak ale občania na jednej strane požadujú zmeny v spoločnosti, najmä súvisiacu s morálkou a hodnotovým systémom, bez navrátenia úcty a rešpektu k vzdelaniu, k učiteľom to možné nebude. Iba v symbióze výchovy v rodine a následne v škole s nielen slovnou, ale praktickou podporou štátu,iba takto môže k tej očakávanej zmene dôjsť. Zároveň spoločnosť nemôže jednostranne požadovať od učiteľov, aby si plnili aj svoju výchovnú funkciu, ak na druhej strane dochádza k zanedbávaniu výchovy v rodinách. Aj pri maximálnej snahe učiteľov nie je v ich silách suplovať výchovu v rodine. Avšak aj napriek týmto skutočnostiam stále vytrváva v školstve mnoho učiteľov, ktorí aj napriek horeuvedeným problémom svoje povolanie berú ako poslanie a vychovávajú deti nielen po odbornej stránke. Svojou charizmou i činnosťou sa snažia byť vzorom a oživovať aktivity, ktoré už niekde aj zapadli prachom zabudnutia. Mnohé školy aj napriek materiálnym problémom sa snažia skvalitňovať nielen samotný vzdelávací proces, ale aj vďaka svojim mimoškolským aktivitám pomáhať nielen svojim žiakom, ale aj spoločnosti ako celku.
Mnoho kritiky si školstvo vyslúžilo za úroveň vzdelávacieho systému. Väčšinou sa však jedná o neuvážené, nekoncepčné a mnohokrát kontroverzné necitlivé zásahy, najmä z dlhodobého hľadiska. Vlastne žiaden minister nepostupoval v nastúpenom trende čím vznikali zmätky a neistota čo sa automaticky podieľalo aj na úrovni vyučovania. Na druhej strane ale, výsledky mnohých škôl v rámci európskych či celosvetových súťaží nám ukazujú, že dobrí učitelia či šikovní žiaci nie sú na Slovensku utópiou.
Týka sa to i Dňa učiteľov, ktorý by v tejto dobe nemal byť zaznávaným, ba práve naopak. Tento deň by sa mal stať dňom, kedy by sa mal každý zamyslieť ako vrátiť učiteľskému stavu vážnosť a rešpekt aký požívali v minulosti.
V súčasnosti má Slovensko mnoho problémov a restov. Chýbajú finančné prostriedky. Investícia do vzdelania nikdy nebola, nie je a nebude zbytočná a práve toto je jedna z ciest ako pomôcť Slovensku. Takto môžeme dosiahnuť tú vytúženú a očakávanú zmenu. Iba takto sa môže zmeniť vzťah spoločnosti k svojej prírode a histórii a na základe tejto investície môžme očakávať aj morálnu zmenu.
Úloha školstva a učiteľov je veľmi významná aj z toho dôvodu, že púhe odborné znalosti nie sú zárukou kvalitnej prípravy žiaka do budúcnosti. Ako povedal Tomáš Garigue Masaryk : “ Vzdelanie je iba zhromažďovaním odborných vedomostí, lebo…lebo ani cesto nie je múka, voda, soľ, kvasnice dohromady nahádzané…“
Bez učiteľa sa stávajú vedomosti, ktoré žiak nadobudne iba obyčajnými vedomosťami a výsledným produktom je naprogramovaný robot, ktorý robí automaticky to, čo ho naučili. Nič viac …
Lew Rockwell vyslovil raz myšlienku, ktorá sa v týchto dňoch stáva nadmieru aktuálnou : „Nie je náhodou, že vlády na celom svete chcú vychovávať deti. Štátne vzdelávanie má byť dôsledkom štátneho dobra a záujmu o náš blahobyt. Skutočné vysvetlenie je nie však lichotivé. Ak môže zapustiť štátna propaganda zapustiť korene už v detskom, respektíve školskom veku, tieto deti sa už pre štát nestávajú hrozbou, lebo sú spútavané do okov.“
A práve z tohto dôvodu má kvalitné a nezávislé školstvo v spoločnosti nezávislé miesto, pretože úlohou učiteľov v takomto systéme je vytvárať mysliace a cítiace bytosti, ktoré budú spoločne napomáhať rozvoju ľudskej spoločnosti.
Ctime si prosím múdrosť i vzdelanie tých, ktorí sa nm snažia vštepovať vzdelanie, lebo vzdelanie nie je iba odbornosť a zručnosť. Vzdelanie je omnoho viac…
A tak ako si spomíname na svojich blízkych, skúsme si spomenúť i na svojich učiteľov. Mnohí z nich sa svojej jesene života nedožili, pretože na oltár vzdelania položili to najdrahšie, svoj vlastný život. Obetovali ho však dobrovoľne, z lásky k deťom a vzdelaniu, bez ohľadu na seba. Pre nich učiteľstvo nebolo iba povolanie. Pre nich to bolo poslanie, ktorému obetovali všetko. Úplne všetko…
Celá debata | RSS tejto debaty