O Protónovom centre, ktoré je zahalené závojom utkaným z tajomna či poloprávd som už pred nedávnom písal :
http://peter1964.blog.pravda.sk/2014/09/10/ked-chyba-ludskost/
Tých informácií o ňom sa od roku 2009, kedy celá táto smutná kauza vznikla objavilo menej ako šafránu. Viem, že pre médiá je zaujímavejšie z hľadiska zisku prinášať radšej informácie ako si poslanci trhajú nohavice či rozhadzujú injekčné striekačky v parlamente. Médiá majú na správanie sa spoločnosti obrovský vplyv a aj na Slovensko ho účinne využívajú. Síce chorého na rakovinu má v rodine každý, ale to vôbec nie je dôvod sa tým zaoberať. Veď sú omnoho „dôležitejšie“ témy na Slovensku.
Včera však v SME vyšiel o Protónovom centre článok, ktorý stojí za zamyslenie. Kto má záujem, môže si ho prečítať :
http://ekonomika sme.sk/c/7462238. /stroj-na-liecbu-rakoviny-vratime-do-ruska.html
Nejdem ho rozoberať celý, dotknem sa však pár vecí, ktoré ma zarazili. Už nadpis článku je ako vystrihnutý z bulváru. Ďalej autor čiastočne síce popisuje udalosti, ktoré Protónové centrum sprevádzali, no vôbec ho však nezarazilo a uvádza to ako úplnú samozrejmosť, že Protónové centrum prešlo spod gescie Ministerstva obrany (Ružomberok je vojenská nemocnica) pod správu Ministerstva školstva. Logicky by malo síce byť pod Ministerstvom zdravotníctva, ale logika na Slovensku už dávno neplatí. V závere svojho článku píše : “ V protónovom centre poskytujú novší typ ožarovacej liečby, ktorá umožňuje presnejšie zacielenie. Tkanivo okolo nádoru by tak nemalo byť porušené.
Lúč pri ožarovaní zasiahne len nádor, čo by znížilo nepríjemné vedľajšie účinky ožarovania.
Slovenských pacientov, ktorí tento typ liečby potrebujú, naše poisťovne posielajú do zahraničia. Väčšinou do protónového centra v Prahe. Liečia ich tam ambulantne, ošetrenie trvá približne hodinu.“
Tieto slová sú zaujímavo namiešanou zmesou poloprávd a zavádzania, pretože :
1./ táto liečba je pre všetkých pacientom trpiacich rakovinou šetrnejšia ako chemoterapia. Sám to aj vo svojom texte spomína, takže slová o pacientoch, ktorí túto liečbu potrebujú sú zavádzajúce !
2./ nielen slovenskí lekári, ale aj iní radšej pacientov liečia liekmi a chemoterapiou ako ich majú posielať do Protónových centier. Autor článku asi prepočul najviac medializovanú správu ohľadne anglického chlapčeka, ktorému anglickí lekári nedoporučovali liečbu v Protónovom centre. Na rodičov dokonca následne podali trestné oznámenie, avšak vďaka nebojácnosti jeho rodičov sa chlapček do Protónového centra v Prahe našťastie dostal a už sa znovu usmieva.
Celý článok vyznieva veľmi zvláštne a zaujímavý by bol aj dôvod prečo vlastne vznikol. Odpoveď na túto otázku vedia iba tí čo stoja v pozadí.
Aj laik vie, že zdravotníctvo je ohromne lukratívny biznis a všetci v ňom, nielen farmaceutické spoločnosti majú obrovské zisky, o ktoré bojujú neraz aj podpásovými ranami, pričom o pacienta nik záujem nemá.
Takže v čom je vlastne problém protónového centra ?!
Možno sa viacerí z Vás stretli s človekom, ktorí podstúpil chemoterapiu. S človekom, ktorý za mesiac absolvoval 28 ožarovaní. Nie je to príjemný pohľad. A čo by sa stalo, keby na Slovensku začalo fungovať Protónové centrum ?! Myslím, že odpoveď poznáte aj Vy sami. Chemoterapiu by už nikto nechcel absolvovať a jeden obrovský lukratívny biznis by padol. Firmy by prišli o obrovské zisky a to by bola pre ne obrovská pohroma. Že by však táto nová liečba pomohla chorým, to už je vedľajšia vec.
Poviete si, že hyenizmus ?! Že je to nehumánne a odporuje to ľudskosti ?! A že tomu ani neveríte, pretože toto sa v zdravotníctve, ktoré zachraňuje životy stať nemôže ?! Že títo ľudia podpísali Hypokratovu prísahu a z morálneho hľadiska ich takéto veci ani len nenapadnú ?!
Samozrejme v zdravotníctve existujú ľudia, ktorí si ctia Hypokratovu prísahu. Ľudia, ktorí myslia i konajú tak ako ich k tomu zaväzuje. Snažia sa liečiť, zachraňovať životy, podporovať vývoj nových liekov, prístrojov i liečebnných metód šetrnejších k pacientovi. Čoraz viac sa však aj do zdravotníctva dostáva zákon trhu. Prežije len silnejší. Lenže keď sa pozrieme na situáciu v našom zdravotníctve od roku 1989 je to pohľad smutný. Pohľad na zomierajúceho pacienta. Neustále nás všetky vlády, politické strany či ľudia v zdravotníctve presviedčajú, že ich hlavnou prioritou je pacient. Človek. No čím ďalej tým viac sa v reále presviedčame o opaku. Aj tí, ktorí v súčasnosti najhlasnejšie kritizujú zdravotníctvo sa na súčasnom stave p tiež podieľali.
A nejedná sa tu iba o Protónové centrum. Podobných príkladov by sa našlo na Slovensku viac.
Na záver by som si dovolil položiť jednu otázku : Kto sú tí ľudia, ktorí o týchto veciach rozhodujú ?! Kto sú ľudia, ktorí zapríčinili, že napríklad kauza Protónové centrum sa ťahá už od roku 2009 ?! Aké myšlienky prebiehajú v ich hlavách a ako vlastne bijú ich srdcia ?!
Humanizmus a ľudskosť …
Dá sa u týchto ľudí vôbec o niečom takomto hovoriť ?! Navštívili niekedy onkologické oddelenie a dokázali sa pozrieť do očí človeka zničeného chemoterapiou ?! Trojročného dieťatka, ktoré nechce žiadne drahé hračky iba žiť ?! … Mladého človeka, ktorí odchádza pred zrakmi blízkych v bolestiach aj keď má život iba pred sebou ?! Dokážu si vôbec predstaviť o čom to všetko je ?! Vymaniť sa zo svojho exkluzívneho života a vcítiť sa do ich životov ?! Dokáže vôbec stále dobre naladený minister Pellegrini pochopiť čo Protónové centrum vôbec znamená ?! Dokážu niečo takéto, tú bolesť, beznádej a smútok precítiť naši poslanci či štátni úradníci, ktorí neustále niečo alibisticky riešia ?!
Na Slovensku je dôležitý majetkový kredit a spoločensko – profesná úspešnosť kde niet na humanizmus, toleranciu, pokoru a trpezlivosť miesto ani čas. Ľudskosť niekam zmizla a nik ju nehľadá … Ba vlastne áno. Tí, ktorí majú pred sebou možno posledné dni a mesiace v kútiku duše veria. Veria, že sa v kompetentných prebudí ľudskosť a Protónové centrum začne fungovať. Začne prinášať nádej. Pochopí to však niekto niekedy na Slovensku ?! …
Celá debata | RSS tejto debaty