Tajomstvo budúcnosti spočíva tu, v prítomnosti

Na začiatok by som si dovolil odcitovať jednu z Konfuciových myšlienok : „Ak je v srdci spravodlivosť, bude krása aj v povahe…ak je krása v povahe, bude v dome harmónia a…a ak je v dome harmónia, bude v národe poriadok.“
Ako je to vlastne na Slovensku ?!
O včerajšom futbalovom zápase sa toho popísalo možno až príliš veľa. A istotne ešte popíše. Len akosi žiadneho z autorov nenapadlo zamyslieť sa čo sa vlastne stalo a čo to pre slovenskú spoločnosť znamená, lebo tu nejde o nejakú uzatvorenú bitku pár chuligánov ako sa to môže na prvý pohľad zdať. Je to len ďalší kúsok do mozaiky, ktorá nám signalizuje, že na Slovensku slušnosť už dlhodobo prehráva.
Policajné autá sú už dlhšiu dobu ozdobené nápismi „Pomáhať a chrániť“, no na druhej strane nás už dlhšiu dobu polícia presviedča, že čo sa týka bežného občana je ten nápis výsmechom. A včerajšok je toho príkladom.
Položme si kardinálnu otázku – Ako je schopná nás polícia chrániť a pomáhať nám, keď nás neuchráni pred pár šialencami, o ktorých aktivitách vie už roky ?! Ako táto polícia v súčinnosti s ŠK Slovan Bratislava koordinovala svoje postupy, keď nás nedokázala ochrániť a skôr si kompetentní vyrobili celosvetový škandál a posmech ?! Bola vôbec z ich strany snaha ochrániť nás ?! Čo je ešte potrebné, aby sa kompetentní zobudili a začali konať ?!
Na Slovensku už dlhodobo rastie extrémizmus všetkých smerov a farieb. Internet je plný stránok, ktoré nabádajú k násiliu či xenofóbii a bez problémov propagujú svoje myšlienky textami, obrázkami a videami. Polícia nás síce presviedča, že toto konanie monitoruje, avšak sú to iba prázdne slová, nad ktorými sa extrémisti iba uškŕňajú. Stránky fungujú bez problémov ďalej ako keby boli pod niečou ochranou…
Ako huby po daždi vznikajú pod kepienkom športového zamerania rôzne branno športové kluby či organizácie, ktoré sa ani netaja svojimi extrémistickými názormi, pričom v rámci svojej činnosti organizujú vojenský výcvik, ktorí využívajú aj v praxi či už na športových podujatiach, alebo v stretoch s inými skupinami. A znovu…znovu polícia tvrdí, že ich monitoruje, ale v praxi nič nerobí…
Asi najvýraznejším a najznámejším prípadom sa stal incident v Nitre, do ktorého neriešenia či riešenia musel byť zapojený dokonca minister spravodlivosti i vnútra, pretože ich podriadení vôbec nekonali a dokonca aj napriek ich upozorneniam konali zmätočne a chránili skôr útočníkov.
A samotný občan si začína čoraz viacej uvedomovať, že ho nik nechráni. Ani súdy, ani polícia, proste nikto. Skôr zvyčajne občan, ktorý nahlási násilie má následne množstvo problémov čoho dôsledkom je to, že ľudia sa začínajú sťahovať do seba, keď vidia, že sa nič nedeje. Veď koľko sa iba tento rok stalo prípadov, keď aj napriek nahláseniu násilia nik nekonal a až smrť odštartovala ale iba vzájomné obviňovanie kompetentných z nečinnosti. A tak radšej občania nič nepočujú, nič nevidia – len aby mali pokoj. A zdá sa, že takýto stav polícii vyhovuje. Vlastne svojim konaním dosiahla to, že ju občania neobťažujú.
V prípade včerajšieho futbalového zápasu sa naplno ukázalo ako vlastne vyhlásenia polície v praxi vyzerajú. Pred zápasom sme boli informovaní, že všetko majú kompetentní pod kontrolou, že monitorujú, majú vypracované scenáre, atď a…a na televíznych obrazovkách sme zbadali, že nielenže zlyhala kontrola na štadióne, pretože fanúšikovia mali delobuchy a petardy, ale že aj napriek tomu, že zápasu bola priradená najvyššia rizikovosť, neumiestnili kordón polície medzi sektory fanúšikov, čo býva v takýchto prípadoch samozrejmosťou, čím by sa bolo zabránilo najhoršiemu. V priamom prenose nám usporiadatelia a kompetentní z radov polície ukázali, čo pre nich vlastne znamená ich heslo – „Pomáhať a chrániť“. Pričom vedeli, že na štadión sa kvôli tomuto atraktívnemu zápasu chystajú dokonca rodičia s deťmi !!!
Čo sa vlastne deje v štáte dánskom ?!
Naozaj sú pre štát, pre políciu a iné bezpečnostné zložky podstatné iba štatistiky kde sa všetko dá pekne upraviť ?! Je snáď pre kompetentných verejným tajomstvom, že na Slovensku výrazne vzrastá násilie ?! A tu sa nejedná len o počet násilných trestných činov, ktoré boli nahlásené, ale hlavne o tie nenahlásené, pretože ľudia sa boja ísť na Políciu či na Okresné úrady sociálnych vecí a rodiny, pretože vedia, že im nepomôžu. Aj napriek výchove etiky či náboženstva na školách vzrastá alarmujúcim spôsobom šikana. Úroveň medziľudských vzťahov sa vďaka rôznym nepriaznivým vplyvom súčasnosti (nezamestnanosť, nízke príjmy, degradovaný hodnotový systém, atď.) dostali na úroveň mínusových hodnôt.
Ak je v srdci spravodlivosť … bude v národe poriadok…
Je však otázne či vôbec o túto Konfuciovu myšlienku, teda jej prenesenie do reality má niekto na Slovensku záujem, samozrejme česť výnimkám. Lebo situácia na Slovensku svedčí o pravom opaku a tŕň z päty tých pár slušných ľudí a mimovládok nevytrhne.
Ak spoločnosť nemá záujem, alebo nevládze daný stav zmeniť, mal by zasiahnuť štát, pretože jeho navýznamnejšou úlohou a povinnosťou je starostlivosť o svojich občanov. Ale zasiahnuť zmysluplne, nielen slovne a alibisticky. A namiesto zvyšovania nákladov na zbrojenie aj keď nás k tomu tlačí okrem USA, NATO dokonca aj náš vlastný pán prezident by sme mali tieto finančné prostriedky v prvom rade investovať do zmeny myslenia. Štát by sa mal maximálne zaktivizovať, aby v srdci znovu zavládla tá spravodlivosť, ktorá sa prejaví krásou v povahe a následne v harmónii spoločnosti v spojitosti v poriadkom. Konzekventne začať podporovať význam rodiny, ale nie slovne, deklarovať ho v Ústave, ale prakticky. Aby rodičia mali čas na seba, svoje deti, na výchovu. Aby sa začalo zlepšovať psychické zdravie spoločnosti. Jedine výchovou v rodine, ktorá bude naväzovať na výchovu v škole pod zmysluplnou gesciou štátu a jeho orgánov môžeme Konfuciovu myšlienku rozvíjať.
Ak však ostaneme pri alibizme či už na štátnej, ale aj cirkevnej úrovni, ktorá sa bohužiaľ na Slovensku odtrhla od ľudí, namiesto toho, aby sa snažila pomáhať svojim blížnym (samozrejme česť výnimkám !!!), bude občan čoraz viac prehrávať…bude prehrávať slušnosť, pokora, trpezlivosť, tolerantnosť…a to platí nielen vo futbale…