Je vraj „milé“ vidieť ako malé deti počítajú peniažky

14. októbra 2014, Peter Hraško, Nezaradené

Na jednej strane je dobré a potrebné, aby sa pri výchove detí okrem hodnotového rebríčka nezabúdalo ani na praktické návyky, vďaka ktorým sa v dospelosti dokáže dokáže dieťa bezproblémovo zaradiť do spoločnosti. Na druhej strane túto snahu netreba preceňovať aj keď žijeme v období celosvetovej krízy. Ak je nám neustále zo všetkých strán podsúvaná globálnosť je potrebné aj život brať globálne a podľa toho sa aj správať.
Je potrebné si uvedomiť, že táto kríza nie je finančná ako sa nás o tom silou mocou snaží presvedčiť väčšina médií, ale ide o morálnu krízu ľudstva a finančná kríza je len jednou zo súčastí ďalších kríz z nej vychádzajúcich. A preto je potrebné vyhnúť sa jednostrannému pohľadu a chápaniu. Ak nesprávne pochopíme príčiny vzniku akéhokoľvek problému, nikdy ho nevyriešime.
V slovenskom školstve neustále prebieha riešenie základnej koncepcie výučby, pričom sa situácia nezlepšuje, ale naopak zhoršuje najmä striedaním ministrov, ktorí automaticky zavádzajú svoje pohľady spolu s rušením predchádzajúcich projektov, čo v konečnom dôsledku vyvoláva iba zmätok. V poslednej dobe sa vláda rozhodla, teda prostredníctvom Ministerstva školstva, že finančné vzdelávanie na školách bytostne chýba – pritom vraj odborníci sa zhodujú, že chápať hodnotu peňazí a učiť sa s nimi zaobchádzať by sa deti mali učiť už od nízkeho veku. Slovo dalo slovo a najväčšia spoločnosť v oblasti finančného sprostredkovania OVB Allfinanz Slovensko začala pomáhať učiteľom základných škôl zaujímavým spôsobom učiť deti finančnej gramotnosti. Projekt sa nazýva Moja Família a obsahom vyučovacích hodín je porozumenie otázkam zo sveta financií, pochopenie princípu toku peňazí, atď. Na prvý pohľad dobrá vec a dokonca niektorí učitelia vyjadrovali radosť pri pohľade ako detičky počítajú peniaze ale…
Ale namiesto investícií do podobných projektov by mal štát radšej investovať do zmeny ekonomickej situácie a svojho myslenia. Nech sú podobné projekty akokoľvek sofistikované, finančnú krízu ani gramotnosť na Slovensku nevyriešia.
Kým v minulosti bola hanba žiť na dlh, teraz je k tomu človek nielen donútený, ale ešte ho k tomu aj nenápadne a distingvovane vedú finančné a nielen finančné inštitúcie, využívajúc všetky mediálne formy masírovania.
Síce sme neustále presviedčaní ako sa zo všetkých síl nami volení či nevolení zástupcovia usilujú o naše lepšie zajtrajšky, realita je presne opačná. Štáty sa zadlžujú čím viac a to isté sa týka aj ich občanov. Takže nie občania, ale vlády jednotlivých štátov by sa podľa tohto mali učiť finančnej gramotnosti.
A ako to vlastne na Slovensku reálne vyzerá ? Kým na jednej strane nás finančné inštitúcie poučujú o tom, ako sa máme zodpovedne správať, oni sami nám sám vymývajú mozgy svojimi reklamnými šotmi a snažia sa nás čím ďalej tým viac zadlžovať. Sofistikovane podporujú hlad spoločnosti po materiálnych hodnotách a sú schopní urobiť doslova všetko preto, aby ich uspokojili. Neustále ponúkajú nové a nové finančné produkty v „dobrej viere“ pomôcť nám k vytúženému autu, televízoru či aspoň chladničke. Dokonca nám ponúkajú „úžasné“ možnosti splátky si odložiť (veď koho zaujíma, že raz ich budeme musieť splácať) či všetkých 14 úverov si spojiť do jedného. Investujú čím ďalej tým viac do reklamy, aby pritiahli klienta niektorej z bánk do tej jedinej správnej, do tej svojej. A štát sa na toto všetko spokojne díva …
Na druhej strane však projekty ohľadne etiky či ekologickej výchovy na školách žalostne chýbajú. Doposiaľ sa nenašla žiadna firma, vládu nevynímajúc, ktorá by z dôvodu zlepšenia duchovnej a morálnej úrovne slovenského obyvateľstva podobný projekt vytvorila, či dokonca financovala. Vlastne ani sa veľmi nečudujem, pretože by išli sami proti sebe, pretože ak by školstvo začalo deti vychovávať k hodnotám a snažilo sa im vštepovať morálny kódex zameraný na ľudskosť, pokoru, skromnosť či pomoc, mohlo by dôjsť k narušeniu ich snáh. Narušeniu ich kolobehu finančných prostriedkov na našej planéte, ktorý ovládajú.
Ľudia by prestali cítiť potrebu po materiálnych hodnotách, čím by začali obmedzovať investície do nákupov a začali sa venovať skôr sebe, svojim rodinám. To by následne negatívne ovplyvnilo výrobné kapacity firiem, ale ľudia by sa následne začali menej zadlžovať, čo by silne postihlo bankový sektor a všetky firmy ponúkajúce finančné služby. Stačí sa pozrieť do médií a zistíte, že takýchto firiem je viac ako húb po daždi a ďalšie neustále vznikajú. Nútia nám svojich finančných poradcov, ktorí by podľa ich slov vyriešili všetky naše problémy ako keby nás pokladali za nesvojprávnych. Ktorí nám okrem najvýhodnejších úverov, ktoré proste musíme použiť nás nútia poistiť si doslova, ale doslova všetko, len aby oni získali províziu a pochvalu od šéfa.
V predchádzajúcom článku som písal okrem iného, že médiá sú silnou zbraňou. Neplatí to však iba o médiách, ale aj o výchove. To, čo dieťa získa v škole, na tom bude v budúcnosti stavať. V tomto prípade za základ slúži kvalita informácií. Ak je základ zlý, dom sa po čase zrúti. Ak sú informácie zlé, svet sa po čase zrúti. A on sa pomaly rúca aj v dôsledku zavádzajúcich informácií. Zatiaľ sa jedná o krachujúce firmy, bankové domy či realitné trhy. Zatiaľ …
A ešte záverom niečo…
Učitelia sa sťažujú na aroganciu svojich žiakov, takže by som očakával, že sa budú tešiť z toho ako sa k nim žiaci úctivo správajú. Je síce milé pozerať sa na šesť ročné detičky ako rátajú peniaze, no nesmú sa čudovať, ak o pár rokov sa budú s hrôzou na ne pozerať ako sa správajú. Pri tej prvotnej radosti totiž na niečo zabudli. Zabudli, že peniaze nie sú všetko …