V poslednom období Slovenskom otriasa spravodlivý boj za slobodu a demokraciu, ktorá je, už po koľký krát v ohrození života. Dokonca redakcia jedného z denníkov uverejnila patetické vyhlásenie, ktoré doslova trhá srdce.
A čo sa vlastne takého stalo ?! Po mnohých rokoch šuškánd a konšpiračných teórií sa v médiách objavila informácia, že jedna z finančných skupín sa ide angažovať na slovenskom mediálnom trhu. Na Slovensku sa začína vytvárať mediálny monopol. Vec nevídaná, ba priam šokujúca !!! Ako sa len niečo také môže na Slovensku stať ?!
Na jednej strane fajn, že sa v súčasnosti ešte nájdu na Slovensku ľudia, ktorým na srdci leží starosť o naše Slovensko a demokraciu. Na druhej strane to však ukazuje ako si títo ľudia vážia spoločnosť v ktorej žijú, pretože…pretože ak v dobe, kedy dokonca odborníci z mediálnej sféry otvorene hovoria o definitívnom rozdelení mediálneho trhu na Slovensku ide len o frašku. Frašku, ktorá ukazuje niečo, čo sa občanom neveľmi páči.
Na celom svete už veľmi dávno je všeobecne známe, že k úspechu je potrebné vytvorenie silného mediálneho povedomia a šírenie „správneho“ hodnotového rebríčka v spojitosti so „správnym“ obrazom sveta. A to nedokáže nikto iní jedine médiá.
Médiá dnes určujú náš vkus či politické názory. V podstate všetko čo vieme, vieme z médií. Médiá rozhodujú o úspechu a krachu,, určujú čo je správne a čo nie bez ohľadu na realitu. Dokonca médiá poznajú aj riešenia problémov ktoré nás trápia. Viac či menej úspešne usmerňujú naše myšlienky a jednanie.
Už dávno bola zodpovedaná otázka ako kontrolovať svet. Ako kontrolovať ľudstvo a usmerňovať ho želateľným smerom. Najjednoduchší a najspoľahlivejší spôsob je vlastniť, teda kontrovať médiá. A kto môže kontrolovať médiá ?! Predsa ten kto vlastní, teda kontroluje peniaze. A ten, kto kontroluje peniaze, kontroluje a vlastní svet. Hovorí sa tomu postupka …
V súčasnosti ten, tí čo, kontrolujú médiá sa prostredníctvom nich snažia cielenou manipuláciou manipulovať masy nielen čo sa týka názorov na politiku ako si to zväčša ľudia myslia. Ich snaha je omnoho širšieho zamerania a komplexnejšia, od rozhodnutia čo si kúpiť po napríklad voľbu vzdelania či výberu dovolenky.
Z hore uvedených dôvodov došlo k výraznému zostreniu boja o médiá a následnému vytváraniu monopolov. Na jednej strane sa môže zdať, že niečomu takémuto je možné v demokratickej spoločnosti jednoducho zabrániť prostredníctvom kartelových zákonov, avšak metódy hráčov v tejto hre sú čím ďalej sofistikovanejšie. Namiesto podielu v silných mediálnych domov pod vlastnou značkou, menom, bývajú do hry zapájané biele kone, rôzni správcovia, investičné fondy či advokáti, takže nakoniec nie je prakticky možné zistiť, kto v konečnom dôsledku vlastne ťahá za nitky.
Preto vlastne nik nevie, kto je skutočne vlastníkom nielen jednotlivých novín, časopisov, TV a rozhlasových staníc či dokonca nadnárodných mediálnych domov ako Bertelsman či Viacom. Kto sa za nimi reálne skrýva.
Po tomto všetkom sa mi zdá prístup pracovníkov SME veľmi naivný až čudný. Nechce sa mi veriť, aby nevedeli, že finančná skupina PENTA môže s ľahkým srdcom zvolať pompéznu tlačovú konferenciu, kde vyhlási, že odstupuje od úmyslu kúpy. A… A potom s ľahkým srdcom kúpu previesť tak, že sa nik nedozvie, že ovláda SME. A nielen SME … A nielen ona …
Mimochodom, zdržím sa rozboru smerovania súčasných majiteľov SME a ich ideológie, ktorú prezentujú redaktori…
Smutné je z môjho pohľadu skôr to, že aj keď sú novinové stánky na Slovensku nabité množstvom titulov a pri výbere satelitných kanálov už máme problém sa orientovať, v podstate nič sa oproti minulosti nezmenilo. Stále záleží na akcionároch médií aký cieľ, alebo ideológiu sledujú. Ak si dáte tú námahu a budete pozorne sledovať dnešné dianie vo svete zistíte, že všetky informácie sa Vám budú zlievať, pretože sa všetky denníky a televízne stanice sa inšpirujú tlačovými agentúrami Reuters, AP Associated Press, CNN či UPI United Press International. Automaticky preberajú agentúrne správy, ktorých objektivita nie je závislá na novinároch, ale na majiteľoch zmienených agentúr. Na ich kartelovej dohode, ktorá už viac krát v minulosti bola odhalená. A Slovensku nie je výnimkou. Aj u nás sa jedna správa prezentuje v rozličných médiách rôznymi spôsobmi, no nie vďaka investigatívnosti novinárov, ale ich majiteľov., ktorí držia „ten správny kurz“.
Článok 19 Charty ľudských práv OSN mimochodom hovorí okrem iného, že : „ Každý má právo na slobodu myslenia a na slobodu vyjadriť svoje presvedčenie. Toto právo zahrňuje tiež slobodu bez prekážok zverejňovať svoje presvedčenie …“
Pekné myšlienky …škoda len, že celosvetová i slovenská realita svedčí skôr o opaku…
Existuje však možnosť takémuto tlaku sa brániť. Je na každom z nás, či začneme používať svoj vlastný rozum, alebo sa necháme manipulovať a staneme sa väčšinou bez vlastného ja. Je na nás, či si prestaneme všímať údajné spoločenské hodnoty, ktoré sa nám snažia podsúvať médiá a ako huby po daždi vznikajúce vzdelávacie organizácie a opýtame sa sami seba, čo je pre nás naozaj dôležité. Citliví a vnímaví ľudia si síce kladú takéto otázky, ale na verejnosti sú zosmiešňovaní a priraďuje sa im pojem, že sú „v kríze“. Aj toto je jedna z úloh médií – spracovávať spoločnosť podľa svojich predstáv a určovať ten „správny smer“. Individualizmus sa nenosí, je škodlivý.
Preto je lepšie zostávať v anonymite davu, tak ako si to pamätajú skôr narodení. A to isté začína na Slovensku platiť aj pre súčasnosť. Je lepšie a bezpečnejšie tajiť svoje názory a myšlienky, postupovať obozretne, aby sme sa nedostali do nebezpečenstva a spoločnosť nás nezačala považovať za nepriateľa. Je bezpečnejšie byť neviditeľnou súčasťou davu a žiť podľa vzorca naordinovaného médiami.
Najnebezpečnejšími zbraňami hromadného ničenia nie sú rakety s jadrovými hlavicami či chemické zbrane, ale médiá, pretože práve vďaka nim ľudia prežijú ako manipulovateľná masa bez kreativity, odvahy a ľudského ducha, ale s neustálym pocitom viny, strachu a pochybnosti samých v seba.