Tajomstvo budúcnosti spočíva tu, v prítomnosti

Situácia v zdravotníctve je zlá až doslova katastrofálna. Hrozí doslova kolaps aj keď skoro permanentne prebiehajú rokovania, audity, úradníci a skupiny expertov na ďalšie skupiny expertov doslova chrlia ako na bežiacom páse najlepšie riešenia a médiá nás zaplavujú na jednej strane ukľudňovaním z jednej strany a katastrofickými scenármi z druhej strany. To isté môžeme sledovať aj v parlamente, pričom sa človek bojí, aby páni poslanci kvôli boju za nás občanov neskončili tiež v nemocničnom zariadení.
Nikomu neprajem samozrejme nič zlé, lenže začínam mať dojem, že niečo podobné by im neškodilo a ani nikomu z kompetentných. Možno by im úplne postačovalo dostať sa iba cez hlavné dvere nemocnice na urgentný príjem. Ďalej by sa už asi ťažko dostali, lebo …
Je rozdiel písať o niečom čo človek iba videl či počul a o niečom čo na vlastnej koži zažil …
16.7.2014 sa tá hnusná tupá bolesť v mojom hrudníku už vydržať nedala a aj napriek bonmotom o mne, že mňa musia do nemocnice doviesť (nejako ich nemilujem a ak môžem, vyliečim sa sám) som sa nejako posadil do auta a doviezol sa do nemocnice sám. Slušne som na Urgente zazvonil a keď sa po čase vystrčila hlava (dotyčný nevyšiel, len vytrčil hlavu) spoluobčana v bielej nemocničnej rovnošate vedel som podľa jeho tváre, že som ho vyrušil. Keď som mu slušne vysvetlil moje zdravotné problémy s tým, že sa mi okrem bolesti ťažko dýcha a ledva stojím na nohách, bez viditeľného záujmu mi oznámil, že mám ísť za svojou obvodnou lekárkou a zavrel mi pred nosom dvere. V nemocnici sa vôbec nevyznám, našťastie však oproti bolo na dverách napísané ARO a tak som svoj pokus opakoval. Síce sestrička sa na mňa trošku podozrievavo pozerala, ale následne ochotne mi urobila EKG a nepotrebovala ani lekárku, aby začala robiť riadny frmol. Bohužiaľ nepoznám jej meno, ale veľmi pekne jej ďakujem, že to urobila, lebo už by som možno tieto riadky nepísal. Následne som sa sťažoval u riaditeľa, ktorý v mojej prítomnosti zavolal na Urgent a naozaj som počul, že im vyčistil žalúdok. Mimochodom, z ARA ma lekárka odviedla znovu na Urgent, kde sa ale dotyčný tváril tak ako by ma videl po prvý krát …
V inkriminovanej nemocnici som sa následne ocitol po hospitalizácii vo FN Martin, ale iba na kontrolu. Zhodou okolností ambulancia blízko Urgentu a ARA a tak som mal tú „česť“, že som zo smútkom sledoval to isté, čo sa pred časom stalo mne.
Prišla pani s manželom a sadli si na lavičku k dverám Urgentu. Pani vyzerala veľmi zle a bez manžela by sa tam nebola dostala. Dlho sa nič nedialo a tak si manžel dodal odvahu a zazvonil. Znovu však prebehlo všetko tak ako v mojom prípade, len pán sa nenechal odbiť ako ja a dosiahol aspoň ubezpečenie, že „uvidíme čo povie lekárka keď príde“. To kedy príde sa manžel dotyčnej pani nedozvedel a takisto sa nik z Urgentu o tú pani, ktorá na prvý pohľad evidentne malá veľké bolesti a trpela, nezaujímal a ani jej aspoň nezmeral tlak aj keď z toho, čo som počul mi bolo jasné, že sa jej stalo to čo mne – infarkt.
Dva rovnaké prípady. Ten druhý dokonca aj po sťažnosti. Zmena sa nekonala, lenže …
Lenže na to, aby pracovníci Urgentu si plnili Hyppokratovu prísahu, ktorú vraj podpísali, aby boli milí a slušní podľa môjho laického pohľadu netreba vypracovávať audity za premrštené ceny ani organizovať medzinárodné konferencie. Jedno majú tieto dva prípady spoločné – U ZAMESTNANCOV NEMOCNICE CHÝBALA ĽUDSKOSŤ !!!
ĽUDSKOSŤ, ktorá sa však nedá ani naučiť ani kúpiť. Tá ľudskosť v človeku od malička proste musí byť.
To však nie je ale všetko. Podobný prípad bol pred pár týždňami už medializovaný, takže Ministerstvo zdravotníctva muselo reagovať. Keď som si ich reakciu prečítal, nevedel som či sa mám smiať, alebo plakať. Snáď oboje, pretože Ministerstvo ústami svojej hovorkyne verejnosti oznámilo, že začne pracovníkov Urgentu posielať na kurzy, kde ich naučia jednať s pacientom.
Viem, mnohí nad týmito príbehmi kývnu rukou, že toto sa stáva denno denne a nielen v nemocniciach, ale doslova všade. Na ulici, v zamestnaní, dokonca aj v rodinách medzi najbližšími, lenže …
NEVŠÍMAVOSŤ, ĽAHOSTAJNOSŤ…
Lenže tu naozaj ide o život !!!
Kým v iných sférach nám nevšímavosť a ľahostajnosť skomplikuje život, v nemocnici vďaka nej o svoj život môžeme prísť. Na jednej strane uznám, že kvôli nedostatku personálu a mzdám sú v nemocniciach napäté a komplikované vzťahy. Ja sám mnohých ľudí pracujúcich v zdravotníctve osobne poznám a obdivujem ich, že neodišli a stále tam robia. No na druhej strane si človek práve tu nesmie svoje osobné problémy nosiť so sebou, lebo na to môže svojim zdravím doplatiť pacient či už poškodením zdravia, nezriedka i smrťou.
Je smutné počúvať z úst hovorkyne ministerstva slová o tom, že musia začať zdravotníckych pracovníkov učiť ľudskosti. Nechcem tu používať zbytočne vzletné slová. Tie nikdy nikomu nepomohli a nepomôžu. Predpokladá sa však, že v nemocniciach pracujú práve ľudia, ktorí chcú tým druhým pomáhať v ich trápení. Žiaden človek nejde do nemocnice s radosťou, skôr zo strachom i úzkosťou a práve prístup zdravotníckeho personálu je mnohokrát rozhodujúci.
Urgent je jedno z najdôležitejších pracovísk, kde vo väčšine prípadov idú ľudia doslova v poslednej chvíli. Istotne, nikto z nás nie je lekár, aby si vedel diagnostikovať závažnosť zdravotných problémov, ale jednanie aké som tu opísal sa nedá charakterizovať ako jednanie ľudskej bytosti, ktorá cíti
Aj napriek problémov nemocníc s nedostatkom personálu by mali riadiaci pracovníci nemocníc klásť zvýšené nároky najmä na obsadzovanie Urgetov, kde práve ľahostajnosť a nevšímavosť môže spôsobiť smrť človeka.
Kurzami sa nevyrieši nič. Tolerancia, pokora, cit, slušnosť či trpezlivosť má byť vštepovaná deťom pri výchove v rodine a na ňu má následne nadväzovať výchova v rámci školského systému a to všetko pod gesciou štátu, ktorého prioritnou úlohou má byť starostlivosť o svojich občanov. Ak sa však niečo v tomto reťazci zanedbá, ak sa výchove v rodine nevenuje dostatočná pozornosť a výchova v škole je vnímaná alibisticky – potom sa tieto situácie budú opakovať čoraz častejšie.
Zo všetkých strán sa na nás valia informácie a doporučenia, že najdôležitejší je kariérny rast a do škôl sa zavádzajú nové a nové spôsoby vyučovania spojené s najnovšími výdobytkami vedy a techniky. Aj samotná vláda vo svojich posledných vyhláseniach kladie zvýšený dôraz na technické smerovanie školstva a samotný prezident naposledy vyzval k výchove IT špecialistov, lenže … lenže takýmto smerovaním budeme z detí vychovávať špičkových odborníkov, techniky na ohromujúcej úrovni doslova prekypujúcich množstvom odborných informácií, ktorí však budú ľudí pokladať za nehmotné veci. Za čísla, ktoré sa im mihajú na obrazovkách počítačov, tabletov, notebookov…skryté v makroekonomických ukazovateľoch, indexoch či iných neživých veličinách. Tvorí sa generácia robotov bez citu, trpezlivosti, pokory, tolerantnosti…tvorí sa generácia bez ľudskosti…