Tajomstvo budúcnosti spočíva tu, v prítomnosti

Médiá sú už stáročia považované za silnú zbraň. Už v 17.storočí konštatuje významný teoretik médií Denis Mc Quail sú považované za legitímny nástroj moci, ktorý je odvtedy využívaný či zneužívaný všetkými politickými a mocenskými zložkami spoločnosti.

V kontexte s týmto hlavnou úlohou médií je :

1./ sprostredkúvanie aktuálnych informácií

2./ slúžia ako forma zábavy

3./ odovzdávajú spoločenské normy a hodnoty ( sociálne, politické, náboženské, …)

4./ sprístupňujú vedomosti a vzdelanie

5./ pomáhajú v živote …

Častokrát sa o médiách zvykne hovoriť ako o priemysle vedomia či o elitách bez zodpovednosti, pretože sú schopné konštruovať takzvanú „mediálnu realitu“, ktorá má následne spätný vplyv na realitu skutočnú, či už v pozitívnom, alebo negatívnom slova zmysle. Ich moc spočíva najmä v tom, že nielen svojimi informáciami, ale hlavne výberom jazykových prostriedkov a vecami „medzi riadkami“ navádzajú potichu čitateľov, aby informácie, ktoré prostredníctvom médií prijímajú, boli interpretované nimi želateľným spôsobom. Teda skôr spôsobom, ktorý vyhovuje ich vlastníkom. Vplyvom modifikovateľnosti informácií, ktoré médiá predkladajú verejnosti sú schopné výraznou mierou ovplyvňovať spoločnosť želateľným smerom.

Z týchto dôvodov vzišla aj potreba vzniku Etického kódexu, ktorý má za úlohu ochraňovať obidve strany, médiá i spoločnosť. Aby sa na jednej strane spoločnosť nestala obeťou demagógie a na druhej strane, aby či už novinári, bloggeri a iní mohli byť pri svojej tvorbe nezávislí a chránení.

Na Slovensku platí etický kódex od 26.1.2011.

Spoločnosť má podľa neho právo na včasné, pravdivé a neskreslené informácie, na základe ktorých by mala ľahšie porozumieť informáciám z domova i zo sveta na globálnej úrovni a prostredníctvom nich skvalitňovať i uľahčovať si svoj život. Z tohto dôvodu Etický kódex novinárov zaväzuje, aby sa pri svojej práci riadili a presadzovali v spoločnosti hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti v kontexte s nestrannosťou, vyváženosťou, objektívnosťou, poctivosťou, pravdivosťou a dôslednosťou spolu s dôsledným overovaním si faktov a ich zdrojov.

Nedeliteľnou súčasťou tohto všetkého je i sloboda tlače a slobodný prístup k informáciám, ktorý je základnou podmienkou fungovania a v rámci Európy bol zakotvený už v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv v roku 1950 na pôde Rady Európy.

Výnimočná dôležitosť Etického kódexu vychádza z toho, že v súčasnosti čoraz viac vzrastajú nebezpečné tlaky na médiá, pričom ich obeťami sa stávajú nielen samotní novinári, ale v konečnom dôsledku najmä spoločnosť. Nevynímajúc, že médiá sú považované po vládnej, zákonodárnej a súdnej moci ako štvrtá zložka moci ako takej.

Na dodržiavanie Etického kódexu dohliada na Slovensku Tlačová rada Slovenskej republiky, ktorá je výkonným orgánom Asociácie na ochranu novinárskej etiky. Rieši nielen podnety upozorňujúce na porušovanie novinárskej etiky, ale zároveň sa zaoberá aj prípadmi, kedy je novinárom bránený prístup k informáciám. Práca veľmi citlivá a náročná, pretože mnohokrát od svojej existencie sa Rada stretla s mnohými tlakmi či atakmi.

Etický kódex však nie je všeliekom. Aj keby bol zákonom, automaticky všetky problémy nerieši, najmä keď sa jedná o tak citlivú problematiku. Tak ako majú ľudia vo svojom vnútri svoj „morálny kódex“, to isté platí aj o pracovníkoch médií. Napríklad špičkový fotograf sa od dobrého fotografa líši tým, že špičkový fotograf svoje najlepšie a najzaujímavejšie snímky nikdy nenafotil, pretože mu v tom bránil jeho vnútorný kódex a namiesto stlačenia spúšte radšej sklonil objektív. Kým profesné hľadisko viedlo jeho prst ku spúšti, to morálne ho zablokovalo.

A presne to isté platí aj o novinároch. Aj napriek tomu, že spoločnosť prahne po určitom type informácií, špičkový novinár by nemal podľahnúť tlaku verejnosti.

Jednou z hlavných úloh médií je aj vzdelávanie a skultúrňovanie spoločnosti. Mnohé médiá však podľahli tlaku trhu a svojich majiteľov. Namiesto sprostredkovávania aktuálnych a neskreslených informácií z domova i zo sveta, ktoré by ľuďom pomáhali a zároveň by ich vzdelávali sa hlavne venujú extrémnym prejavom spoločnosti ako susedským sporom, aféram celebrít či krimi témam, ktoré rozpitvávajú ad absurdum. Spôsobujú tým v konečnom dôsledku traumatizmus spoločnosti a nerešpektovaním súkromia postihnutých ich obťažovaním z dôvodu získavania pikantných informácií, končiacich mnohokrát účasťou na pohreboch  týmto obetiam spôsobujú vážne psychické traumy. Nezriedka používajú z dôvodov zvýšenia atraktivity a krátkosti času tendenčné a neoverené informácie.

Najcitlivejšou, najkontroverznejšou a najťažšou je však práca médií v oblasti politiky či hospodárstva.

Novinárom sa na Slovensku na jednej strane podarilo odkryť množstvo káuz z rôznych oblastí, odhaliť mnoho podvodov, na druhej strane sa ocitajú pod neustálym tlakom politikov či „mocných“ verejného života. Boli sme svedkami mnohých trestných oznámení podaných nielen na novinárov, ale aj na samotné médiá, pričom mnohí sa usilovali o zastavenie ich činnosti, alebo v dôsledku požadovanej nemajetkovej újmy o ich zlikvidovanie. V určitých obdobiach na základe týchto skutočností dochádzalo k výraznej polarizácii spoločnosti čo v podstate trvá dodnes.

Veľmi citlivým sa v tejto problematike javia zdroje, na základe ktorých novinári získavajú svoje informácie. Mnohé tieto zdroje nemôžu byť ani po určitom období odkryté vzhľadom na ich bezpečnosť, t.j. strach čo využívajú obvinení aj v dôsledku nefunkčnosti súdneho systému, ktorý mnohokrát v takýchto prípadoch vynáša kontroverzné rozhodnutia, ktoré nechránia novinára a jeho slobodu získavať informácie, ale naopak, aj napriek dôkazom, ktoré svedčia o pravdivosti a reálnosti informácií, ktoré publikoval novinár, prisudzujú pravdu ľuďom, ktorí sú následne obvinení či už z hospodárskej trestnej činnosti, alebo podobne.

Médiá na Slovensku prešli ako samotná spoločnosť výraznými turbulenciami a vývojom. Ako v počiatkoch sa na mediálnom trhu vyrojilo mnoho hráčov, postupom času najmä veľkosť trhu, teda v našom prípade malosť a finančné zdroje výrazne preosiali ich počet a postupne začalo dochádzať k boju o médiá.

V podstate na Slovensku v súčasnosti dochádza viac menej k úplnému prerozdeleniu mediálneho trhu záujmovými skupinami. Konečným dôsledkom tohto pohybu je výsledok, že v podstate na Slovensku prestali existovať nezávislé médiá. Súčastní majitelia pôsobiaci na slovenskom mediálnom trhu si nárokujú na bezvýhradnú dôveru a oddanosť pričom vplyvom boja o čitateľa či poslucháča začínajú výrazne polarizovať spoločnosť. Médiá sa prestávajú správať ako centrá podávania informácií, ale čoraz viac sa stávajú centrami ich spracovania do želateľnej podoby z hľadiska vlastníka daného média. Zo spoločnosti začínajú týmto spôsobom vytvárať „moderných pustovníkov“, teda ľudí, ktorí nevnímajú realitu vôkol seba vlastnými očami, ale vstrebávajú realitu, ktorá k nim prichádza cez médiá. Pričom v rámci masmediálnej komunikácie šikovne využívajú všetky možnosti, ktoré im ponúkajú novodobé technológie.

Médiá sú považované za legitímny nástroj liberalizácie a sociálne ekonomického pokroku. Ich základom má byť objektivita založená na poctivosti a nediskriminačnom postoji k zdrojom informácií spravodajstva. Avšak objektivitu je možné dosiahnuť iba za predpokladu, že bude poskytnutý rovnaký priestor rôznym názorom. Iba takýmto spôsobom môže dôjsť k pozitívnemu vplyvu na spoločnosť .

Bohužiaľ slovenská realita je niekde inde. Dokonca i Tlačová rada naposledy skonštatovala, že klesá kvalita i úroveň programov i článkov. Ak sa s Etickým kódexom vnútorne nestotožnia nielenže pracovníci médií, ale hlavne ich majitelia, zmena k lepšiemu sa stane iba želateľnou utópiou. A netýka sa to iba médií.