Pred nedávnom som napísal článok s nadpisom „Ľahostajnosť zabíja“. Pred pár dňami ďalší „Keď chýba ľudskosť“.
V tomto článku sa obidve problematiky spojili.
Mužovi, ktorí dostal infarkt poskytol pomoc iba jeden človek. Niežeby tam v inkriminovanom čase nikto nebol, práve naopak. Tí ostatní však prechádzali vôkol nich ľahostajne. Nik sa neopýtal Denisa, človeka, ktorý ako jediný sa snažil pomôcť, či nepotrebuje pomoc. Nik zo zvedavo pozorujúcich ani pomoc nezavolal. Dokonca obsluha čerpacej stanice odmietla zavolať záchranku. Všetci vôkol len so záujmom situáciu sledovali ako keby zo svojho pohodlného obľúbeného kresla sledovali niečo podobné vo svojom televízore. Ľahostajne, pretože podobné zábery sa z médií na nás valia ako súčasné povodne.
Dušan na margo situácie, v ktorej sa ocitol nakoniec povedal :“Keď som tam videl ležať toho muža a len zvedavých ľudí, ktorí išli okolo a ani sa nespýtali, či treba pomôcť…Všetko to boli len hyeny,“ dodal bez servítky „.
Toto by však nielenže hyeny neurobili, ale nikdy by ich to ani nenapadlo. Takto sa nezachovali zvieratá, ale ľudia …ľudia, ktorí žijú vôkol nás a…a z toho mrazí…
Podobných prípadov v našej spoločnosti pribúda geometrickým radom. V nemocniciach, školách, úradoch. proste všade. Na jednej strane sa síce organizujú odborné konferencie, vydávajú hrubé súborné správy z výskumov, ale za ten dlhý čas sa nič smerom k zlepšeniu nezmenilo. Práve naopak. Mám dojem, ako keby nikto nemal záujem naozaj sa ponoriť ho hĺbky problému. Väčšinou počúvame stále to alibistické – priniesla to doba. Čiastočne je to pravda, ale iba čiastočne. Skôr to znie ako výhovorka., pretože záleží na ľuďoch, na nikom inom ako na ľuďoch ako hodnoty si osvoja a ako budú žiť.
Nikto sa doposiaľ nezamyslel ako je možné, že sa takto alarmujúco zhoršujú medziľudské vzťahy a sociálne zdravie spoločnosti keď sa Slovensko považuje za štát založený na kresťanských hodnotách a majoritná väčšina spoločnosti sa hlási k nejakej forme náboženstva. Tu dochádza v praxi k výraznému protikladu. Ak by sme sa na túto problematiku pozreli z veľmi, veľmi zjednodušeného pohľadu, že všetci tí, ktorí sú veriaci sa v rámci svojho myslenia i konania stotožňujú s pomyselným „Desatoro“, v praxi by to malo vyzerať tak, že na Slovensku by malo byť radosť žiť.
Nechcem však paušalizovať ani zjednodušene zavádzať, pretože na Slovensku žije v súčasnosti veľa ľudí, ktorí nielenže myslia, ale aj žijú tak, aby to Desatoro dodržiavali. Že na Slovensku žijú ateisti, ktorí tiež veria…veria v pokoru, cit, lásku, tolerantnosť…veria v ľudskosť…
Pred nedávnom médiami prebehla informácia, že zdravotnícky personál na urgentoch po viacerých pochybeniach absolvuje školenia ako sa správať k pacientom. Učiť ľudí v dospelom veku ako sa slušne správať je dosť zarážajúce. Treba si však uvedomiť, že to nie je všeliek. Už v minulosti bola do učebných osnov na školách zaradená výchova etiky a náboženstva. Na spoločnosti sa to ale v praxi neprejavilo. Dôvod ? Takéto témy sa nedajú vyučovať ako matematika či chémia. Iba odprednášať látku a skúšať. V prvom rade záleží na charizme učiteľa a ak ju žiaci necítia, výchova je zbytočná.
Najdôležitejší nástroj ako znovu spoločnosti vrátiť cit, trpezlivosť či lásku, ako vrátiť ľuďom ľudskosť je výchova v rodine. Ale nie zakotvenie v Ústave ako si to predstavuje KDH ani represívne opatrenia vo forme zákonov či vzletné prejavy našich štátnikov pomôžu rodine získať vážnosť. Len praktické kroky a čas pomôžu spoločnosti vykoreniť ľahostajnosť, agresivitu, zášť či zlobu. Bez politickej príslušnosti a výhovoriek, ktoré sú skôr prejavmi ješitnosti ako úprimnej snahy o zmenu.
Je potrebné si však uvedomiť, že žiadne radikálne opatrenia v tejto problematike nie sú možné. Tak ako tento stav spoločnosti nevznikol zo dňa na deň, tak isto zo dňa na deň, radikálne, akoby švihnutím čarovného prútika nedôjde k zmene. To funguje iba v rozprávke aj keď niektorí politickí predstavitelia sa nás snažia o tom presvedčiť vo svojich programových vyhláseniach. Radikálne riešenia však ešte nikdy nič nevyriešili, ba práve naopak. Násilnými a radikálnymi opatreniami sa situácia bude skôr zhoršovať.
Jedine v spolupráci a v symbióze s tolerantnosťou i trpezlivosťou sa postupne môže situácia v našej spoločnosti meniť. Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale iba spoločnými silami, začínajúc výchovou v rodine a ďalšími nadstavbami vo forme školstva a podobne, môžeme daný stav zlepšovať. Bez výhovoriek a alibizmu …
Celá debata | RSS tejto debaty