Celý svet so zatajeným dychom a v napätí sledoval osud rodiny Ashyu Kinga s rakovinou mozgu, ktorá sa pokúsila doslova o nemožné v boji so štátnou byrokraciou. Príbeh mal našťastie dobrý koniec a chlapček je už momentálne v protónom centre v Prahe.
Mnohí ľudia, Slovensko nevynímajúc si v tom momente povzdychli ako aj nám by sa zišlo takéto špeciálne centrum. Koľkým ľuďom by pomohlo. Koľko ľudí by nemuselo na rakovinu každoročne zomierať.
Najhoršia informácia zo všetkých zlých ohľadne zdravotníctva je tá, že Slovensko takéto centrum má. Áno dobre čítate !!! Na Slovensku takéto centrum existuje. Máme budovu, ktorá bola pre toto centrum špeciálne postavená. Máme protónový urýchľovač dôkladne zabalený výrobcom. Máme odborné posudky analytikov, stanoviská odborníkov, vyjadrenia politikov, ale…ale to, čo nemáme a čo nám trestuhodne chýba je ĽUDSKOSŤ.
Zdravotníctvo je špecifická oblasť kde sa úspechy a neúspechy nedajú merať technokratickou prizmou ako sa nás o tom mnohí usilujú silou mocou presviedčať.
Samotné zdravie a následne zdravotná starostlivosť je zakotvená aj v našej Ústave. Lenže to je príliš málo na to, aby sme mali spoľahlivo fungujúce zdravotníctvo. A nielen zdravotníctvo, ale aj školstvo, kultúru, sociálne oblasti. V programovom vyhlásení každej vlády od roku 1989 sa zdraviu a zdravotníctvu vždy venuje zvýšená pozornosť. To isté platí aj o programoch jednotlivých politických strán. Reálne však úroveň zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti na Slovensku sa z roka na rok rapídne zhoršuje. To isté sa týka aj starostlivosti o ľudí na invalidných dôchodkoch, ktorých príjmy sa nedajú považovať ani za almužnu a sú považovaní za príťaž.
Bohužiaľ politické strany, rôzni odborníci a „odborníci“ si od roku 1989 ešte stále nedokázali uvedomiť, že zdravotníctvo je špecifickou oblasťou. Kým v iných oblastiach fungovania štátu vplyvom zlých rozhodnutí a doslova bratovražedných bojov zainteresovaných prichádzame o finančné prostriedky, ktoré sa vždy dajú nahradiť, v tejto oblasti prichádzame o to najcennejšie čo človek má – o zdravie a v konečnom dôsledku mnohkrát aj o životy občanov, ktorí vďaka pochybeniam či nekvalitnej zdravotníckej starostlivosti zomierajú. V súčasnosti výrazne zaostávame v kvalitatívnej úrovni, čoho dôsledky alarmujúco pociťujú pacienti. Tí bohatší si síce dokážu zaplatiť operácie v zahraničí, ostatným však doslova ostávajú oči pre plač.
Ako by sa tvárili všetci tí politici a odborníci ohľadne protónového centra, keby teraz začali na nich občania, ktorých rodinní príslušníci zomreli na rakovinu podávať na nich trestné oznámenia ?! Aké „tanečky“ by začali prevádzať pred občanmi ?! Ale nielen o to ide. Ide o ľudskosť. Ako môžu kludne spávať ľudia, ktorí projekt protónového centra svojimi rozhodnutiami trestuhodne a ľahkovážne odsunuli do zabudnutia ?! Majú títo ľudia v sebe ešte štipku ľudskosti ?!
Tu nejde o finančné straty, ktoré mohli neustálym odkladaním dokončenia a zfunkčnenia projektu vzniknúť. Tu ide o niečo úplne iné. Tu ide o niečo nehmotné čo chýba nielen v zdravotníctve, ale v celej našej spoločnosti. Chýba tu ľudskosť.
Nie všetko sa dá merať peniazmi. Nie na všetko sa dá pozerať cez prizmu peňazí. Síce v dnešnej dobe sa stáva práve takýto pohľad populárny a médiá prostredníctvom svojich majiteľov sa nám snažia naočkovať životný štýl založený na úspešnej kariére, finančnom blahobyte, technokratickom myslení a mamone, vplyvom čoho sa z ľudí budú postupne stávať ľahko manipulovateľné roboty, to je však cesta do pekla. Snažia sa nás viesť cestou kde ľudskosť, pokora, cit a tolerantnosť nemá miesta. Je to cesta, kde je úspech povýšený nado všetko. Kde prežijú len úspešní, teda bohatí. Kde životné hodnoty sú nechcené, priam na obtiaž. Kde poctivosť sa považuje za slabosť.
Rakovina sa stala smutným mementom našej doby. Zasiahla aj na Slovensku doslova každú rodinu. Každý kvôli nej prišiel keď nie o rodinného príslušníka, tak priateľa či kamarátku. Ako máme potom vnímať rozhodnutia kompetentných v tomto prípade ?! Oni sú voči takýmto pocitom imúnni ?! U nich bola ľudskosť snáď vymazaná ?! Ich netrápi svedomie ?!
Ako má spoločnosť chápať rozhodnutie, že problém protónového centra bol odňatý ministerstvu obrany (malo byť vo vojenskej nemocnici v Ružomberku) a o jeho budúcnosti má rozhodnúť ministerstvo školstva a nie ministerstvo zdravotníctva. Má sa jednať o čierny humor, alebo ľahostajnosť kompetentných ?! Nejedná sa už v tomto prípade o ohrozovanie zdravia občanov Slovenskej republiky ?! Čo Vy na to ?!
Pred nedávnom si Slovensko zvolilo za prezidenta filantropa, ktorí nás vyše roka na svojich bilboardoch, stretnutiach a následne v celej prezidentskej kampani presviedčal, že tu bude pre občanov. Že z dôvodu svojho filantropického zamerania úplne zmení postavenie prezidenta. Očakávania boli obrovské, ale…ale okrem logistického centra NATO v Poprade a dovolenkového vyhlásenia ohľadne podpory sankcií EÚ sme sa zatiaľ ničoho nedočkali. Apropo, nezdá sa Vám ľudskejšie nájsť peniaze na dostavbu protónového centra ako na zvýšenie rozpočtu na zbrojenie, ktoré pán prezident pred pár dňami garantoval ?!
Verím však, že v tomto a nielen v tomto prípade nakoniec zvíťazí ľudskosť. Že aj v slovenská spoločnosť nepodľahne globálnym tlakom a technokratom a aj keď to nebude samozrejme zo dňa na deň, znovu sa do nej vráti tolerancia, trpezlivosť, pokora a najmä ĽUDSKOSŤ.
Celá debata | RSS tejto debaty