Tretieho septembra si niekto dal tú námahu a vyšplhal sa tri metre vysoko, aby poškodil sochu svätého Štefana na severnej fasáde Dómu svätej Alžbety v Košiciach. Severná strana kostola je jeho najvzácnejšia časť a iba pred rokom prešla rekonštrukciou. Dóm svätej Alžbety je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok ako národná kultúrna pamiatka.
Ten niekto bol človek… Ten niekto žije medzi nami …
Rozbité náhrobné kamene na cintorínoch… zničené autobusové zastávky, detské ihriská…zdevastované priestranstvá parkov…rozbité sochy…
Odpadky, s ktorými sa stretávame denno denne či v mestách, na dedinách, dokonca v chránených krajinných oblastiach …
Médiá nás presviedčajú o tom, že vinníkmi sú iba vandali či neprispôsobiví Rómovia, no tie prípady neustále narastajú a iba z kvantitatívneho hľadiska sa nejedná o úzku skupinu obyvateľstva, ktorá sa nedokáže prispôsobiť normám správania sa.
Vždy, keď čítam takúto správu sa zamyslím, či jej pôvodcovia sa takto isto správajú aj doma. Či aj doma rozbíjajú nábytok, režú sedačku z ktorej sledujú televízor, či obal z čokolády alebo ohorky hádžu na podlahu bytu. Myslím, že nie, ale je to iba môj osobný názor. Nemyslím si však, že títo ľudia takto devastujú svoj obytný priestor doma. Pokým sú však v ľuďoch hlboko zakorenené myšlienky, že to všetko vonku vôkol nich nie je naše ale štátne, pokým si neuvedomia že na opravy vandalstva idú peniaze z našich teda aj ich daní, o náprave môžeme iba snívať.
Vandalizmus, arogancia a násilie sú vážnym a dlhotrvajúcim celospoločenským problémom, ktorému sa síce každoročne venuje mnoho konferencií, bolo vypracovaných veľké množstvo odborných elaborátov a štúdií, avšak v konečnom efekte s minimálnym praktickým účinkom, pretože akokoľvek vznešené myšlienky ešte nikdy nič samé nevyriešili.
V slovníkoch existuje jedno čarovné slovíčko – CHCIEŤ. Krátke, so silnou výpovednou hodnotou. Slovo, ktoré by mnoho problémov v spoločnosti vyriešilo, ale … Ale má veľmi zdatných súperov – ľahostajnosť, nezáujem, bagatelizovanie či paušalizovanie. Dlhodobo sa tieto problémy z rôznych dôvodov vládou a štátnou správou odsúvajú do úzadia. Zvyčajným argumentom býva údajná potreba zaoberať sa dôležitými témami ako ekonomika či zahraničné vzťahy neuvedomujúc si, že vzrast násilia, vandalizmu, agresivity či arogancie spôsobuje zhoršovaniu psychického zdravia spoločnosti čo sa v konečnom dôsledku prejavuje škodami nielen na ľudskom organizme. A tie škody platíme , neuvedomujúc si to, my všetci z našich daní.
Jedinou možnosťou, ktorú občan má ako sa brániť je zvýšiť tlak na svojich politických zástupcov na všetkých úrovniach verejnej správy. A ak to nepomôže, ak poslanci ostávajú hluchí volaniu občanov, aj napriek spochybňovaniu ich účinnosti sú petície. Na prvý pohľad si mnohí povedia, že sú to iba zdrapy papiera, ktoré nikto nerešpektuje, ale mýlia sa. Pomocou petícií sa už mnoho problémov podarilo či už vyriešiť, alebo aspoň iniciovať zmeny súvisiace s nimi ako napríklad skládka v Pezinku, ťažba zlata či uránu na Slovensku a podobne.
Zároveň je však potrebné si uvedomiť príčinu, z ktorej všetky tieto problémy vyvierajú. Vývojom spoločnosti dochádza postupne k zmene hodnotového systému, na čo ako najvážnejšiu príčinu upozorňujú odborníci na celom svete. Vplyvom zvýšeného tlaku na človeka a zrýchľovaním života zároveň dochádza k narúšaniu až absencii výchovy. Výchovy, ktorú má garantovať štát, výchovy v škole a najmä výchovy v rodine, ktorá je základným pilierom celkovej úrovne každej spoločnosti.
Treba si však uvedomiť, že zakotvenie rodiny v Ústave situáciu nevyrieši a bez praktických krokov je nepostačujúce, pretože …
Pretože denno denne sa na nás z médií valia správy o podpásových ranách medzi politikmi, o ekonomických či sociálno – spoločenských kauzách s rôznymi spôsobmi ich výkladov, o nefunkčnosti súdov, korupcii. Z médií začínajú byť vytláčané klasické správy a nahrádzajú ich bulvárne informácie čím noviny strácajú jednu zo svojich najdôležitejších úloh – odovzdávanie spoločenských noriem a hodnôt, ktorými sa podieľajú na výchove. A tak následkom nielen týchto javov dochádza k výraznému ovplyvňovaniu spoločnosti v negatívnom slova zmysle, ktoré sa prejavuje nielen vandalizmom, ale najmä zhoršovaním medziľudských a pracovnoprávnych vzťahov, čoho dôsledkom je zvýšený nárast návštev u psychológov a psychiatrov. Na Slovensku už dlhodobo dochádza k zhoršovaniu psychického zdravia občanov čo zároveň výrazne zaťažuje štát po všetkých stránkach.
V takomto momente by mal zasiahnuť štát, ktorého jednou z najdôležitejších úloh má byť starostlivosť o svojich občanov a výchova spoločnosti. Je dôležité, aby sa zameral nielen na slovnú či zákonnú, ale aj praktickú podporu rodiny a tradičných hodnôt spoločnosti. Pretože iba výchovou v rodine a v následnej symbióze s výchovou v rámci školského systému je možné meniť myslenie ľudí, správanie sa spoločnosti. Zákazy a príkazy sú iba čiastočným krátkodobým riešením, ktoré je však vždy podmienené úrovňou danej spoločnosti. Sebe lepší zákon s prísnymi postihmi nič komplexne nevyrieši. Ani žiadne radikálne riešenia, ktoré sú zväčša iba populistickými, no ktorých efekt je z hľadiska budúcnosti skôr protichodný a škodlivý.
Jedine výchovou, výchovou v rodine je možné postupne meniť myslenie ľudí a súčasnú situáciu, no treba si zároveň uvedomiť, že sa jedná o dlhodobý proces a iba v súzvuku štát – škola – rodina môže dochádzať k zlepšovaniu situácie. Tu žiadne rýchle ani polovičaté riešenia ako boli doteraz prijímané nepomôžu. Existuje len trpezlivá práca na základoch, trpezlivosti, tolerancie a pokory.
Slušnosť sa nedá naučiť ako Pytagorova veta či Archimedov zákon. Na jednej strane sú tu základy a zásady slušného správania, ale fungujú iba vtedy ak fungujú v prvom rade nepísané pravidlá. Ľudské hodnoty …
Momentálne však na Slovensku vládne sa napriek tvrdeniam hodnotový systém založený na mamone a kariérnom úspechu. Čoraz silnejšie vládne pokrytectvo a faloš, ľahostajnosť a frustrácia, mnohokrát prerastajúce do rôznych foriem vandalizmu.
Skromnosť vždy zdobila osobnosti dejín či obdobia a udalosti, ktoré majú byť pre nás, pre spoločnosť vzorom. Aj keď súčasná realita je iná, to však neznamená, že je nemenná.
Ak si dokážeme nielen prečítať, ale aj vnútorne osvojiť a stotožniť sa napríklad s Konfuciovou myšlienkou : “ Ak je v srdci spravodlivosť bude krása aj v povahe, ak je krása v povahe bude v dome harmónia, ak je v dome harmónia bude v národe poriadok…“, šanca na zmenu tu stále bude žiť.