Médiá sú už stáročia považované za silnú zbraň, najmä v rukách mocných. Už od 17. storočia ako konštatuje významný teoretik médií Denis Mc Quial sú považované za legitímny nástroj moci, ktorí využívali a zneužívali všetky politické a mocenské zložky spoločnosti dodnes.
Síce v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv, ktorý bol prijatý na pôde Rady Európy v roku 1950 je zakotvená sloboda tlače a slobodný prístup k informáciám, ktorý je základnou podmienkou fungovania spoločnosti, posledné roky nás presviedčajú o inom.
V súčasnosti eskalujú konflikty napríklad v Sýrii, Palestíne, Lýbii či ako najsledovanejší v neďalekej Ukrajine a mnohí sa pod vplyvom protichodných informácií pýtajú, kde je vlastne pravda. Kde je vlastne pravda, keď pri prvom útoku na Irak prebehli všetkými médiami hrôzostrašné zábery o útoku irackých ozbrojených síl na kuvajtskú nemocnicu kde vojaci ukradli inkubátory a bezcitne z nich vyhádzali deti…až následne sa zistilo, že šot bol natočený v Berlusconiho štúdiách. Keď pred útokom na Irak bol svet presviedčaný o vlastníctve jadrových zbraní Irakom…až následne bolo dokázané, že informácie boli od nedôverihodného irackého zbeha, ktorý požiadal o azyl v Nemec, kde ho následne vyšetrovala BND a prehlásila za krajne nespoľahlivého, no aj tak mu CIA a americká vláda uverili. Kde je vlastne pravda, keď nás ukrajinský prezident Petro Porošenko a ďalší vládny predstavitelia zásobujú informáciami typu „vraj“ bez akýchkoľvek relevantných dôkazov. Žiaden súd na celom svete nikoho neodsúdi za to, že vraj niečo ukradol.
Z dôvodu pravdivých a neskreslených informácií je vo väčšine sveta prijatý Etický kódex novinára. Na Slovensku síce platí od 26.1.2011, no situácia v našich médiách vyzerá skôr na opak. Zo všetkých typov médií sa na nás denno denne valí smrť nezaručených a nepotvrdených informácií, ktoré v konečnom dôsledku vytváranú najmä davovú psychózu., za čo ešte nikto kompetentný nepodal trestné oznámenie, pričom sa jedná o trestný čin.
Práve v trhovom prostredí, kedy sa majiteľmi médií stávajú silné finančné skupiny globálne svetovo prepojené vzrastá pod ich vplyvom manipulovateľnosť médií. Čoraz viac sú médiá zneužívané, aby svojimi zmätočnými informáciami poškodili daný subjekt či manipulovali verejnou mienkou vo svoj prospech. Najmä v súčasnej dobe. A tak nielen na Slovensku, ale najmä tu došlo k úplnému ovládnutiu mediálneho trhu čoho dôsledkom je, že neexistuje žiadne nezávislé médium. Z médií sa stal hlavný nástroj demagógie, ktorá stavia človeka do úlohy číreho konzumenta, pričom jednotlivé subjekty si bezvýhradne nárokujú na absolútnu dôveru a oddanosť. Médiá sa celkovo prestali správať ako centrá podávania informácií, ale stávajú sa centrami spracovávania informácii do želateľnej podoby z hľadiska majoritného vlastníka daného média. Zo spoločnosti následne začínajú vytvárať svojim vplyvom masu „moderných pustovníkov“, teda ľudí, ktorí nevnímajú realitu za svojimi dverami svojou prizmou, nerozmýšľajú, ale bezvýhradne sa nechávajú médiami manipulovať a ohlupovať. Veľmi šikovne médiá k tomuto používajú v poslednej dobe hlavne internet a predovšetkým mediálne siete aj napriek riziku, že mnohé „usvedčujúce“ fotografie môžu byť odhalené ako hnusné falzifikáty upravené vo Photoshope.
Každý novinár si má v prvom rade objektívne z viacerých smerov overiť hodnovernosť informácií a nepoužívať neoverené či neoveriteľné informácie, pri ktorých napríklad ich zdroj chýba. Iba takto sa môže dopracovať k objektívnej informácii, ktorá je založená na poctivosti,nediskriminačnom postoji. A zároveň musí z hľadiska objektivity poskytnúť rovnaký priestor rôznym názorom na fakty. Iba takýmto štýlom je možné dôjsť k pozitívnemu vplyvu na spoločnosť.
V súčasnosti sa však stretávame s výrazne jednoznačným postojom a chápaním svetového diania. Celosvetové média, nevynímajúc naše sa začínajú dostávať pod silný tlak USA a ich mediálnych expertov, ktorí doslova agresívne a arogantne útočia na všetky odlišné názory od ich s účelom zastrašiť, ponížiť a zlikvidovať bez možnosti zmysluplnnej diskusie.
Vo svete denno denne umierajú tisíce nevinných ľudí či detí, ale v praxi to vyzerá, ako keby títo mediálny experti, politiky, analytici, ktorých názory sa na nás valia ako mor vôbec neregistrovali či nechceli akceptovať. Stále len počúvame či čítame informácie o nejakom vyššom princípe, demokracii a ochrane ľudských práv a slobôd. Pričom ako keby si nikto nechcel uvedomiť, že všetci naši tzv. spojenci, či už Usama bin Ládin, Saddám Husajn, či prívrženci farebných revolúcii z jari sa obracajú proti nás čo je na zamyslenie. Je na zamyslenie, keď sa „zrazu“ náš priateľ stane našim nepriateľom.
Jednou z dôležitých úloh médií je sprostredkovávať aktuálne informácie a odovzdávať spoločnosti sociálne, politické či náboženské hodnoty, ktoré spoločnosť humanizujú. Súčasné médiá, česť výnimkám robia presný opak. Polarizujú spoločnosť, vnášajú pod pláštikom „hodnôt“ xenofóbiu, agresivitu, arogantnosť či nenávisť.
Je však na čitateľoch, spoločnosti, aby sa nenechala manipulovať a robiť zo seba manipulovateľnú masu robotov, ktorá na povel vykonáva príkazy globálnych stratégov. Stále existujú médiá, ktoré prinášajú objektívne a neskreslené informácie. Občianska spoločnosť sa od spoločnosti líši aj tým, že neprijíma bezbreho všetky informácie, ale pozorne ich selektuje, premýšľa nad nimi, vyhodnocuje ich a až po tomto všetkom si vytvára svoj vlastný názor. Názor na svet, názor na všetko.
O médiách sa zvykne aj hovorievať, že je to priemysel vedomia či elity bez zodpovednosti, pretože sú schopné konštruovať takzvanú „mediálnu realitu“, ktorá má následne vplyv na realitu skutočnú. Ich moc spočíva najmä v tom, že nielen informáciami, ale nenápadne aj výberom jazykových prostriedkov a tým čo je medzi riadkami navádzajú potichúčky publikum, aby informácie, ktoré občan dostáva, boli interpretované želateľným spôsobom, čím výraznou mierou môže ovplyvňovať spoločnosť.
Stačí však chcieť…chcieť byť zodpovednými…
Celá debata | RSS tejto debaty