Tajomstvo budúcnosti spočíva tu, v prítomnosti

Už je skoro pravidlom, že sa každý deň z médií dozvedáme o týraní zvierat deťmi…

Mnoho ľudí si povie, nič nové, veď internetom koluje množstvo detských videí, na ktorých sa deti dokonca chvália šikanovaním rovesníkov či týraním zvierat, ale…

Hneď na začiatok by som chcel upozorniť, že nejdem „chrliť“ síru či nadávky na mládež, spoločnosť, politikov a ani frustrovane paušalizovať, pretože to je najlepší spôsob ako ublížiť. Treba sa však zmysluplnne zamyslieť čo tento problém pre spoločnosť znamená a pokúsiť sa trpezlivo hľadať východiská.

V USA a už nielen tam, ale za chvíľu i v ďalších krajinách sa budeme stretávať kvôli agresivite s policajtmi na školách. Ako dozor. Je to však nielen iba represívna zložka, ktorá vec nevyrieši, ale aj priznanie štátu, že prehral. Prehral boj s násilím, aroganciou, …

Zamyslel sa však niekto nad tým ako je možné, že na jednej strane malé dieťa zbožňuje svojho plyšového psíka a o niekoľko rokov je bez problémov schopné živého psíka utýrať na smrť ?! Položil si niekto otázku čo sa stalo za tie roky a prečo sa to vlastne stalo ?!

Nechcem, aby to vyznelo ako klišé, v súčasnosti skôr zneužívané, ale podľa mňa je rodina základom spoločnosti. Šťastná, fungujúca rodina. No nie na papieri, nie garantované iba Ústavou či vyhláseniami vlády, politických strán či cirkvi. Hodnoty, ktoré sú v rámci rodiny počas výchovy vštepované jej členmi tvoria jeho základ myslenia a konania človeka v budúcnosti. Je to najdôležitejšie obdobie v živote.

Dnes som si urobil prieskum v dvoch predajniach Dráčika vo svojom meste. Síce výber hračiek pre deti sa nedá porovnať s mojou mladosťou, aj na prvý pohľad bolo evidentné, že technické hračky a zbrane výrazne prevažujú nad ponukou plyšových hračiek, hlavne zvieratiek. Aj samotné predavačky mi potvrdili, že rok čo rok sa ponuka hračiek v neprospech zvieratiek a prevažujú hračky technického charakteru, ktoré síce podporujú tvorivosť, ale neučia deti hodnotám.

Kým v minulosti sa deťom v predškolskom či školskom veku ponechávala voľnosť, aby ako sa hovorí si mohli vychutnávať svoje detstvo, dnes sa im ho snažíme ukradnúť. Podliehame tlaku médií po dokonalosti nielen voči sebe, ale aj voči deťom, ako by sme mali strach, že ak s deťmi nezačneme intenzívne pracovať od malička, v súčasnom svete sa nepresadia. A tak namiesto drevených hračiek či plyšákov učíme naše drobce riešiť hlavolamy, učiť sa cudzie jazyky, ovládať to množstvo techniky ktorá nás obklopuje, vyberáme najvhodnejšie športy ktoré im pomôžu presadiť sa v spoločnosti či organizujeme pre ne rôzne súťaže, Miss nevynímajúc. Snažíme sa nič nezanedbať a už jasle či skôlku vyberať podľa vzdelávacích programov, ktoré ponúkajú. A tak to následne pokračuje aj ďalej, pri výbere strednej a vysokej školy. Už od najrannejšieho veku pripravujeme deti na žiarivú karieru k čomu aj ich samé snažíme svojimi rozhovormi viesť zabúdajúc na hry, oddych. Tak ako my dospelí seba, aj svoje deti ženieme vpred bez oddychu. Za úspešnou karierou, lebo iba úspešný človek podľa nás hodnotu.

Keďže však my sami sme mnohokrát zaneprázdnení budovaním svojej kariery, deti sa dostávajú do rúk opatrovateliek a s rodičmi sa mnohokrát na chvíľku stretávajú iba počas víkendov. Niekedy ani vtedy. Nie každý si však tento luxus môže  s ekonomických dôvodov dovoliť. V tomto prípade ostávajú deti samé bez dozoru. Obidva prípady sú však rovnaké, pretože obidva poškodzujú dieťa, jeho vývoj.

Deti sú veľmi vnímavé, mnohokrát viac ako my dospelí a tu sa dostávame k druhej časti problému a tým je prostredie, v ktorom žijú. Väčšinou sa snažíme nechávať si svoje problémy aj s topánkami pred dverami svojich obydlí, nie vždy je to však možné. Súčasná doba kladie na ľudí veľmi ťažké bremeno. Rýchlosť života, napäté medziľudské i pracovno právne vzťahy spôsobujú aj zhoršovanie rodinnej atmosféry čo nepriaznivo vplýva na rozvoj osobnosti dieťaťa. Deti sa tak často stretávajú doma s fyzickým či psychickým násilím. Toto všetko v konečnom dôsledku nepriaznivo vplýva na rozvoj dieťaťa. Aj samotní odborníci varujú, že vzrastá počet detí v predškolskom a následne v školskom veku, ktoré sú nútené navštíviť psychológa. V čoraz zvýšenej miere je zaznamenávaný nárast agresivity v tomto veku, čo je alarmujúce poznanie, pretože práve tieto zážitky sú spúšťačmi zdravotných problémov, ktoré sa objavia v staršom veku, už v dospelosti. Negatívne to samozrejme postihuje i štát a spoločnosť ako takú.

Najjednoduchšie riešenie, s ktorým sa na Slovensku najčastejšie stretávame pri riešení akéhokoľvek problému je paušalizovanie. Spoločnosť je skazená. Deti sú skazené. Ako keby nikto necítil potrebu zamyslieť sa a položiť si otázku . prečo. A ak, potom to obligátne – filmy, počítačové hry a internet sú skazou. Čiastočne je to síce pravda, ale problém je omnoho zložitejší a pri jeho analyzovaní sa znovu dostaneme na začiatok.

Rodina…Škola…Štát…

Nie deti sú zdrojom problému, ale my dospelí. Len si to nechceme priznať.

Na jednej strane je tu štát, ktorého jednou z funkcií, v podstate najhlavnejšou je starostlivosť o svojich občanov. Ten si však túto svoju funkciu skoro vôbec neplní a mnohokrát on sám svojou činnosťou je nositeľom problémov. Namiesto starostlivosti alibistické vyhlásenia o riešení, množstvo konferencií a zavádzajúcich štatistík. Ak si však štát ako taký neplní svoje základné funkcie je na spoločnosti, aby čiastočne prebrala jeho funkcie no zároveň sa snažila vyvinúť tlak na štátne orgány.

Musíme si zároveň uvedomiť, že deti veľmi citlivo vnímajú dianie vôkol seba svojou prizmou a podľa toho sa i správajú. V slovenskej spoločnosti dochádza aj vplyvom frustrácie k nárastu fyzického i psychického násilia a deti nežijú mimo reality, ale v nej. Aj oni sa stretávajú so šikanovaním či týraním. Doslova všade. Doma, v škole, v živote ako takom. Niekedy sú iba pozorovateľmi, dosť často však postihnutými.

Ak chceme, aby sa deti začali správať inak ako doteraz, musíme sa predovšetkým zmeniť my dospelí. Musíme si uvedomiť, že zákazy a príkazy nič nezmenia. Len zmenou nášho myslenia môže prísť k vytúženej zmene.

Na Slovensku je aj napriek paušalizovaniu mnoho slušných ľudí, ktorí svoj život nepodriadili honbe za karierou či majetkom a v rámci svojich možností sa snažia o zmenu.

Jednou z najatraktívnejších možností ako ovplyvniť detský vývoj, ich správanie a konanie, ich hodnotový systém je výchova k prírode, k ochrane životného prostredia a zvierat.

Príroda nie je iba našou matkou, ale zároveň i zdrojom múdrosti, len je ju potrebné pozorne počúvať a sledovať. Citlivo ju vnímať ako to robili po stáročia filozofi, pričom práve na tomto základe vznikli ich najlepšie diela, ktoré doteraz ovplyvňujú ľudstvo. Neexistuje lepšia možnosť všetepovať hodnoty ľudstvu, respektíve deťom ako s pomocou prírody, ktorá nám neomylne na množstve príkladov ukazuje systém hodnôt. Ako máme žiť, ako sa máme k sebe správať.

Aj na základe vedeckých výskumov, ktoré boli uvedené do praxe po celom svete, práve zvieratá slúžia ako najlepší príklad pri vysvetľovaní materinského citu a iných hodnôt. Ich život, vzťahy sú využívané ako najúčinnejší prostriedok humanizácie.

Nie je hanbou učiť sa v ktorejkoľvek fáze života. Nie je hanbou brať si príklad od druhého. Hanbou je byť ľahostajný, hanbou je paušalizovať, vyhovárať sa a alibisticky hľadať výhovorky. Viem, žijeme v ťažkej dobe, kedy aj my sami mnohokrát potrebujeme pomoc. Tú však v seba dokonalejších mobiloch, autách či iných technologických zázrakoch nenájdeme. nenájdeme ju ani v úspešnej kariere či zlatej bankomatovej karte.

Tú pomoc nájdeme iba sami v sebe a v prírode. Iba v symbióze prírody a ľudstva môžeme byť šťastní. Len netreba podľahnúť tlakom okolia. Podľahnúť tlakom médií, ktoré sa snažia mnohokrát ovládať naše mysle. Je síce ťažké ísť proti prúdu, proti netolerantnosti. Vlastne celý život je ťažký. Stačí však použiť jedno slovíčko – CHCIEŤ.

Skúsme to…