Hovorí sa, že vesmír je nekonečný, ale…
Ale kde má hranice ľudská závisť, nenávisť, faloš, pokrytectvo ?!!!
Dnes médiami prebehla informácia, že v Bratislave sa zákerná a životunebezpečná otrava nachádza na čoraz frekventovanejších miestach. Nie je to na Slovensku ani prvý, no myslím ani nie posledný prípad.
Človek v túžbe podriadiť si celú planétu neustáva. Nestačí mu podmaniť si planétu ako celok, snaží sa podmaniť si aj ľudí, zvieratá prírodu. Všetko živé a neživé. A čím ďalej tým viac sa snaží podmaniť si aj myšlienky. Bez ohľadu na následky, ktoré sú v jeho snažení druhoradé. A ak vznikne situácia, ktorá nezapadá do jeho kontextu, ak sa objavia problémy, neriešia sa v zmysle tolerancie a trpezlivosti diskusiou. Ľudia sa už prestali snažiť o kompromis. Ba práve naopak, v čoraz viac dochádza k anonymným útokom. Čoraz viac dochádza k násilnostiam, ublíženiam na zdraví či vraždám.
A v súvislosti s týmto snažením ľudstvo využíva všetky možnosti ako toto svoje konanie ospravedlniť a podoprieť. Už dávno sa médiá stali poslušnými služobníkmi, ktorí informujú o udalostiach podľa prianí svojich chlebodarcov a svoji komentármi sa snažia ovplyvňovať myslenie ľudí. To isté platí dokonca i o spisovateľoch, ktorí sa snažia jedinečnosť osobnosti podriadiť myšlienkam, ktoré sa im snažia vsugerovať. Ktorí sa snažia manipulovať. Planéta Zem sa začína podobať planéte strachu…
Čoraz častejšie sa začínajú anonymne, samozrejme objavovať čoraz sofistikovanejšie návnady, snažiace sa otráviť čím viac zvierat. Pomaly sa z toho začína sa stávať fenomén, ktorí vyvoláva strach i otázky. Párky s klincami, otrávené mäso či iné návnady, ktoré má zabiť zvieratá. Zatiaľ iba zvieratá…
Ľudská ješitnosť a nenávisť nepozná hraníc a preto…
Japonská sekta pred pár rokmi plynom rozšíreným v metre zabíjala. Zabíjala už ale ľudí. Z USA k nám prichádzajú správy o strelcov, ktorí strieľajú svojich spoluobčanov. Najdesivejšie je, že tieto udalosti, ktoré vyvolávajú zdesenie nerobia iba dospelí, ale dokonca aj deti čo je alarmujúce.
Nechcem vyvolávať paniku. To v žiadnom prípade nie, pretože radikálne riešenia sú tie najhoršie a najnebezpečnejšie.
Chcel by som len, aby ste sa dokázali na chvíľku zastaviť, zamyslieť sa. Nielen nad týmito riadkami, ale aj nad svetom v ktorom žijeme. Ľuďmi, medzi ktorými žijeme, pretože…pretože mnohokrát ľahostajnosť okolia umožňuje jednotlivcom či skupinám robiť niečo podobné.
Hlavnou úlohou štátu je starostlivosť o svojich občanov. Bez politickej príslušnosti. Práve v takejto situácii by mal štát zasiahnuť, lenže. Lenže indície, že sa môže niečo takéto stať tu už dávno boli. Všade na svete. Nielen u nás. A zodpovední sa tvárili a tvária, že sa nič nedeje. Maximálne politicky motivované alibistické vyhlásenia, ktoré neupokojujú, ale zľahčujú problém. Ich megalomanské vyhlásenia o podpore tradičných hodnôt či rodiny vyznievajú skôr potom ako fraška a ešte viac destabilizujú spoločnosť namiesto toho, aby ju stmeľovali a upokojovali.
Príroda i ľudia sú hodný našej úcty.
Citát, o ktorom už ani nevieme čo znamená.
Stačí len povrchne sledovať dianie v prírode a zistíme, že sa dá žiť aj bez nenávisti i závisti a falše i pokrytectva. Keď sledujeme život zvierat nenachádzame v ňom to čo pozorujeme u ľudí. Posadnutosť násilím. Syndrómy arogancie a ctibažnosti.
Už dávni čínski, egyptskí či iní filozofi vyzývali ľudstvo, aby si bralo príklad z prírody. Dokonca aj sami využívali vo svojich dielach hojne tieto príklady.
Skúsme to aj my prosím. Skúsme namiesto rozdielov hľadať to čo nás spája. Skúsme znovu nájsť trpezlivosť, pokoru a pochopenie. Skúsme namiesto útokov začať diskutovať. Ale nie naoko ako sa to v súčasnosti deje.
A hlavne…hlavne spomaľme to závratné tempo, ktorým sa rútime, pretože ešte stále máme čas a začnime si všímať kde a ako žijeme.
Začnime od seba. Začnime od svojej rodiny a nie od svojich susedov. Snažme sa žiť tak, aby sme nevyvolávali emócie. Pokúsme sa na základe príkladov z fungovania planéty Zem vychovávať svoje deti, aby namiesto zloby i nenávisti milovali a chápali. Iba spoločnými silami môžeme postupne dokázať zmeniť to, čoho sa bojíme a čo nás skľučuje.
Neútočme bezdôvodne na okolie, ale najprv sa zamyslime ako by sme to čo sa nám nepáči mohli pokojnou cestou zmeniť. Stačí zájsť do zoologickej záhrady a sledovať spolunažívanie zvierat kde bezdôvodne jeden neútočí na druhého. Kde dokážu vedľa seba žiť dokonca i druhy, o ktorých by sme to nikdy nepredpokladali.
Keď sa ľudia neprístojne správajú, ľudovo sa hovorí, že sú ako zvery. Že sa správajú ako zvieratá. Súčasnosť však svedčí o opaku. Mnohí z nás sa nielenže správajú neporovnateľne horšie ako zvieratá, ale zvieratá by niečo podobné ani nenapadlo. Prestaňme používať podobné citáty a radšej svojim príkladom sa snažme tým druhým ukázať, že žiť sa dá aj bez nenávisti.
Ak sa chceme považovať za pánov tvorstva z nášho správania musí predovšetkým vymiznúť nenávisť a nahradiť ju znášanlivosť. Znášanlivosť voči ľuďom, zvieratám, voči tejto planéte, na ktorej žijeme. Prestaňme používať alibistické slovíčka spôsobujúce skôr opačný efekt. Prestaňme sa navzájom obviňovať, osočovať a útočiť jeden na druhého. Naopak, diskutujme bez emócii či urážok. Prestaňme byť povrchní a naučme sa vidieť cez to pozlátko, ktoré nás svojou žiarou oslepuje či pôsobí ako červené súkno do vnútra. Do vnútra problémov, do vnútra ľudskej spoločnosti, do vnútra človeka. Pretože jediná šanca je symbióza…
– http://vas.cas.sk/clanok/10646/bratislavsky-postrach-ma-na-konte-dalsiu-obet-goia-zomierala-v-bolestiach-styri-dni.html/?utm_source=cas.sk&utm_medium=zona-hp&utm_content=box-vascas-hp&utm_campaign=cross
– http://www.tvnoviny.sk/domace/1753670_potvrdene-psy-zozrali-otravene-spekaciky
Vo všetkých prípadoch ani o anonymných páchateľov, veď nič jednoduchšie neexistuje ako sa skrývať pomedzi bučky, ktorí si v tomto prípade pomýlili adresátov. Ak majú výhrady, tak by ich mali namieriť voči majiteľom zvierat a nie voči zvieratám. Tak ako je rodič zodpovedný za svoje dieťa, takisto to platí aj u majiteľov zvierat. A v neposlednom rade, nie je nikoho právom brať „spravodlivosť“ do svojich rúk. To sa potom nejedná o fungujúcu spoločnosť, ale o anarchiu.
Pokora je schopnosť vnímať s úctou aj najmenšie veci života. Ak anarchia začne víťaziť na pokorou a úctou ako sa to deje v našej spoločnosti ľudia sa stanú nešťastnými a…a nielen ľudia…
Celá debata | RSS tejto debaty