Tajomstvo budúcnosti spočíva tu, v prítomnosti

V poslednej dobe okrem Ukrajiny a ISIL začala Slovenskom rezonovať ďalšia téma, ktorá ako je už u nás „dobrým zvykom“ rozdelila spoločnosť na bielych a čiernych. Okamžite po zverejnení návrhu poslankyne Zmajkovičovej sa doslova strhla búrka, kde jedna či druhá strana začala predkladať „zmysluplné argumenty“, až došlo ku klasike, teda téma zákazu predaja sladkostí na školách skĺzla úplne inde a zmenila sa na boj za zachovanie bufetov a obmedzovanie ľudských práv. Hlasy argumentujúce niekde medzi čiernou a bielou v tom hluku zaregistrované neboli.
Vo svojom článku som sa k téme vyjadril aj ja. Stále si stojím za svojim názorom, že návrh zákona rieši problém len čiastočne a okrajovo, to však neznamená, že je apriori zlý. Ako som spomenul, obezita je celosvetový problém, netýka sa iba detí, ale celej populácie bez ohľadu veku a dokonca aj samotná OSN bije na poplach.
Nechcem sa teraz zastávať žiadnej skupiny, žiadneho názoru, pretože mám dojem, že zmysluplnosť diskusie na túto tému stratila svoj zmysel. Chcel by som sa zamyslieť nad potravinárskym segmentom ako takým.
Situácia v potravinárskom segmente mi pripomína situáciu cez svetové vojny či tesne po nich. Aj vtedy trh zaplnili rôzne náhražky a káva či sladkosti so skutočnou kávou a sladkosťami nemali spoločné v podstate nič. Všetko sa to ale dialo z dôvodu nedostatku. Dalo sa to pochopiť.
Dnes je však situácia opačná. Všetkého je nadbytok a predsa sa je zloženie potravín rovnaké. Náhražky. Pri pohľade na obal zistíme, že ovocný sirup s ovocím nemá vôbec nič spoločné a čokoláda je čokoládou len kvôli tomu, že to výrobca napísal na jej obal. Zloženie potravín nám skôr pripomína Mendelejevovu periodickú sústavu prvkov. Ešte horšie je však to, že pri dôslednej kontrole sa zisťuje, že ani to zloženie, ktoré výrobca deklaruje nezodpovedá skutočnosti dokonca ani u renomovaných výrobcov.
Suma sumárum a týka sa to v podstate celého potravinárskeho sortimentu je trh zahltený náhražkami mnohokrát zdraviu nebezpečnými. Množstvo výskumov uskutočnených renomovanými výskumnými ústavmi dokázalo priamu spojitosť medzi chorobami ľudstva a konzumovanými potravinami.
A dôvod ? Ziskuchtivosť, pretože … Pretože čím viac sú potraviny kvalitné, tým vyššia je ich cena a naopak. A tak z dôvodov zlepšenia predaja, lepšej konkurencie schopnosti a zvýšenia ziskovosti sa výrobcovia zameriavajú na znižovanie nákladov formou náhražiek, pričom si to v konečnom dôsledku odnáša ich nekvalitou zdravie spoločnosti.
A práve sladkosti sa stali „najvďačnejším“ objektom záujmu potravinárskeho segmentu. Čokoláda vyrobená pred cca 40 rokmi sa už s čokoládou kúpenou v súčasnosti nedá svojou kvalitou a zložením porovnať. A nejde iba o čokoládu, ale o všetky sladkosti. Prostredníctvom vývoja chemického priemyslu majú výrobcovia potravín čím ďalej tým viac možností ako nahrádzať v sladkostiach napríklad kakao. Tá škála je však omnoho širšia.
Takže sladkosti, ktoré sme si mohli kúpiť pred tými 40 rokmi boli pre ľudský organizmus omnoho menej škodlivejšie ako tie súčasné. Niektoré ani škodlivé neboli, len vplyvom náhražiek sa nimi stali. O samotnej čokoláde sa napríklad hovorí, že je síce pre ľudské zdravie čiastočne pomocníkom, ale jedná sa o kvalitnú čokoládu a nie to, čo nám v súčasnosti ponúkajú výrobcovia.
A čo sa týka obchodu samotného, ten sa usiluje predávať hlavne to, čo je atraktívne a ide na odbyt. S tým súvisí aj nízka kúpyschopnosť slovenskej spoločnosti, pretože sa z dôvodu ceny kupujú najmä menej kvalitné potraviny, sladkosti nevynímajúc. Iste, občas natrafíme na kútik, kde sa kvalitné potraviny predávajú, avšak pre väčšinu ľudí sú drahé a mnohokrát cenovo nedostupné.
V minulosti, ale ešte aj v súčasnosti existujú odborníci, ktorí nás silou mocou presviedčajú aj napriek skúsenostiam, že trh vyrieši všetko. No nevyrieši … Ani čo sa týka potravín. Nepomohli ani celosvetové kampane, ktoré sa snažili ľudom vysvetľovať čo pre nich znamená zdravý životný štýl a konzumácia pre organizmus zdravých potravín. Obezita a zdravotné problémy súvisiace s konzumáciou určitých druhov potravinárskych výrobkov sú neustále hrozbou pre ľudstvo. PR agentúry výrobcov potravín dokážu svojou činnosťou úspešnejšie manipulovať s myslením ľudí aj napriek mnohokrát drastickým kampaniam, ktoré ukazujú, aké neblahé dôsledky majú pre ľudstvo nezdravé potraviny.
Istotne, zákazmi a príkazmi sa problémy nikdy nevyriešili ako to s obľubou hovorievajú zástancovia liberalizácie. Zákazom fajčiť v nemocniciach či na verejných priestranstvách sa fajčenie nevyriešilo, ale podobné zákazy boli potrebné, ak mali chrániť občanov.
A to isté sa týka aj sladkostí. Na jednej strane zákaz predaja sladkostí na školách obezitu a zdravotné problémy u detí nevyrieši. Na druhej strane je jedným zo skupiny opatrení, ktoré majú deťom zamedziť ich dostupnosť. Znovu spomeniem problém cigariet. Na školách sú síce zakázané predávať, na druhej strane si ich deti bez problémov môžu mimo školy zohnať. Ide tu o to, aby sa deťom aspoň čiastočne zamedzila dostupnosť potravín, ktoré nepriaznivo pôsobia na ich vývoj a zdravie.
V prípade školstva sa jedná o špecifickú záležitosť. Hlavnou úlohou školy je poskytnúť deťom komplexný vývoj osobnosti. Nielen naučiť ich matematiku či chémiu, siahodlhé vzorce, ale naučiť ich optimálny hodnotový systém, vštepiť im ľudskosť a hlavne, naučiť ich samostatne myslieť.
Iba výchova v rodine a jej následné pokračovanie v škole môže vychovať mladú generáciu, ktorá bude mať nielen vysoké odborné vedomosti, ale bude mať v sebe potrebu samostatne systematicky rozmýšľať na základe nepísaných hodnôt. Generáciu, ktorá nebude iba pasívne prijímať informácie, ale dokáže ich napriek silnému mediálnemu tlaku spracovať a prijímať rozhodnutia na prospech ľudstva.
Generáciu, kde nebude iba čierna a biela a ktorú nebudú rozdeľovať sladkosti.