Internetom kolujú desivé zábery o týraní a hromadnom zabíjaní zvierat na Ukrajine, Rumunsku, Grécku či v Ázii. Avšak vždy s výzvou na bojkot takéhoto ľudského správania s priloženým formulárom petície. Fotografie sú zvyčajne veľmi drastické, ale autori petícií a výziev sa takto snažia vyburcovať verejnosť z otupenosti a ľahostajnosti.
Teraz však došlo k opačnému prípadu, nie však ojedinelému. Aj na Slovensku už rezonovalo zopár podobných prípadov, kedy sa deti na sociálnych sieťach chválili týraním zvierat. Podobný prípad sa u nás odohral len pred nedávnom. Čo je však omnoho zarážajúcejšie, že sociálna sieť Facebook porušila svoj morálny kódex, ktorý si sama navrhla a schválila. Aj napriek upozorneniu video, na ktorom dvaja mladí ľudia vložili malé mačiatko do vedra, následne poliali benzínom a zapálili nebolo stiahnuté. Vyše 14 000 ľudí bolo z videa znechutených. Kieran Dunwel, ktorý nahlásil adminovi Facebooku nevhodnosť video ostal šokovaný, keď mu až po 6 hodinách bolo oznámené, že napriek jeho žiadosti video stiahnuté nebolo a keď sa mu poďakovali, že si našiel čas a nahlásil niečo čo sa nestotožňuje s pravidlami Facebooku. Keď došlo k prevaleniu celej kauzy, Facebook sa alibisticky tváril, že on nič, lebo vraj ľudia majú starostlivo zvažovať čo zverejnia a v prípade drastických obrázkov či videí majú varovať ostatných pred nepríjemným obsahom, aby si užívatelia sami vybrali či chcú niečo také vidieť.
V takomto momente sa človeku a mysliacej a cítiacej bytosti ako sa ľudovo hovorí „zastaví rozum“. Ostane len v nemom úžase civieť…
BEZCITNOSŤ ?! AMORÁLNOSŤ ?! ZVRÁTENOSŤ ?!
Čo sa to vlastne v ľudskou spoločnosťou v súčasnej dobe deje ?!
A ako som už spomínal, Slovensko vôbec nie je výnimkou.
Neprejde deň, aby sa záchranári nestretli s prípadom zvieraťa uviazaného v lese o strom odsúdeným na pomalú smrť, alebo s prípadmi týrania akýchkoľvek druhov zvierat, ktoré nahlasujú ľudia, ktorým podobné prípady nie sú ľahostajné. Ešte horšie však je, že mládež sa dokonca medzi sebou fotografiami týraných zvierat či natáčaním si takejto činnosti dokonca chváli. A ako v tomto prípade, sociálne siete im k tomu dokonca ešte pomáhajú. Veď čo najlepšie zvýši aj napriek ich ľúbivému MORÁLNEMU KÓDEXU ich návštevnosť ?! Čo zvýši najlepšie a najistejšie sledovanie televíznym staniciam ?! Čo zníži remitendu printovým médiám ?! Presne takéto videá …
V slovenskej spoločnosti a nielen v nej v poslednej dobe alarmujúcim tempom vzrastá násilie, najmä u mladistvých. Násilie na ľuďoch, bezbranných zvieratách, … Až šokujúcimi formami dochádza k porušovaniu písaných či nepísaných zákonov a pravidiel. A nepomáha ani sprísňovanie trestno právnej zodpovednosti.
Zvyčajne sa podobné prípady komentujú vetami – „No čo sa dá robiť, priniesla to doba“ … Je to síce čiastočne pravda, na druhej strane to nemôže byť ospravedlnením. Je to to najhoršie čo môžeme urobiť, lebo ľahostajnosť je najhorším riešením nielen voči sebe, ale aj voči druhým. Deti sú našou budúcnosťou a na nás záleží aké budú. Aká bude naša budúcnosť…
Bohužiaľ výchova detí sa na Slovensku aj napriek tvrdeniam všetkých vlád, ktoré sa postupne vystriedali od roku 1989 dostala na jedno z posledných miest v ich hodnotovom rebríčku a ich prioritách, o čom svedčí aj vzrastajúca vlna násilia. nepochopenie reality zo strany vládnych činiteľov, nekonzistetné či alibistické riešenia v oblasti výchovy spoločnosti a zatváranie si očí pred realitou čím ďalej tým viac privádzajú túto spoločnosť na okraj priepasti. A to aj napriek tomu, že mnoho odborníkov už dlhodobo dvíha varovný prst a poukazuje na zhoršovanie psychického zdravia spoločnosti.
Ak vládni činitelia nemajú záujem zmeniť tento stav a dostatočne nereagujú na zhoršovanie situácie, ktorá ohrozuje vývoj našej spoločnosti, v tejto chvíli musí nastúpiť práve spoločnosť samotná. Nadávky, paušalizovanie či sťažovanie sa a filozofovanie pri kávičke ešte nikomu nepomohlo.
Občiansko – právna spoločnosť v takomto prípade má iba jedinú možnosť, ktorú má nielen právo, ale aj povinnosť využiť. Legálnymi formami, ktoré má sa musí snažiť vytvárať tlak na vládu a vytvárať občiansku požiadavku, ktorou sa vláda, vychádzajúc zo svojich povinností voči spoločnosti a občanom musí zaoberať. Jednou z týchto foriem sú i petície, pomocou ktorých sa darí viacero problémom keď už nie vyriešiť, aspoň iniciovať ich riešenie. Je potrebné vytvárať spoločenský tlak, aby sa výchove v rodine začala venovať zvýšená pozornosť, pretože jednak rodina je základom všetkého a na druhej strane, ak od malička nie sú deťom vštepované životné hodnoty v návoznosti na výchovu v škoskom systéme, dochádza k narušeniu vývoja u detí samotných.
Vo vyspelých štátoch ako Holandsko, Nórsko či Dánsko venujú tejto problematike vlády prioritnú pozornosť. Hlavnou úlohou štátu je starať sa o blaho svojich občanov. Starať sa o ich pokojný život, o rozvoj ich osobnosti. Sociálna funkcia štátu úzko súvisí s výchovou, čím zabezpečuje harmonické fungovanie spoločnosti. Ak sa však táto kontinuita preruší či naruší, znamená to hrozbu nielen pre súčasnosť, ale najmä pre budúcnosť.
Je potrebné prepracovať aj výchovný systém v školách, do ktorého je potrebné pevne zakotviť výuku etiky. Školstvo na jednej strane môže byť na vysokej technickej a technologickej úrovni, pričom bude môcť vychovávať špičkových odborníkov, ale ak odborná úroveň žiakov nebude zároveň symetricky korešpondovať s ich duchovným vývojom, staneme sa spoločnosťou bez citu, emócií…spoločnosťou robotov.
Musíme si však uvedomiť, že riešenie tejto problematiky je behom na dlhé trate a výsledky sa prejavia pre mnohých až príliš pozde. Iná forma riešenia však nie je možná, pretože iba zmenou myslenia je možné privodiť zmenu, po ktorej túžime.
No ak sa to podarilo iným, niet dôvodu pochybovať o sebe a neveriť si. Aj my to dokážeme, len treba CHCIEŤ …
Celá debata | RSS tejto debaty