V minulosti patrili knihy zvyčajne len do rúk úzkej skupiny vzdelaných vysokopostavených ľudí. Stali sa symbolov akejsi nadradenosti a k dobrým mravom bohatých prináležalo vlastniť reprezentatívnu knižnicu, ktorá skôr slúžila ako pýcha pána domu ako na čítanie. Dnes sa pomery zmenili a ľudia sa chvália autami či inými technickými vymoženosťami. Vo vtedajšom ponímaní však oproti súčasnosti kniha predstavovala bohatstvo.
Až v neskorších dobách začalo dochádzať k zmenám pohľadu na knihy a aj vďaka vynálezu tlače začali byť knihy prístupné aj širokej verejnosti, takže nielen muži, ale aj ženy a deti sa začali utiekať ku knihám a kniha sa stala niečím, čo spájalo ľudí rôzneho veku, vzdelania, pôvodu bez ohľadu na politickú príslušnosť a pohlavie.
Kniha je fenomén, bez ktorého si aj napriek materiálno – technickému smerovaniu ľudstva život nevieme ani v súčasnosti predstaviť. A jednu z jej najdôležitejších oblastí tvorí detská kniha, ktorá ako žiadna vec v živote človeka formuje jeho charakter a hodnoty. Je neoddeliteľnou súčasťou výchovy ešte skôr ako sa dieťa naučí chápať prvé písmenká, následne čítať a postupne chápať text.
Dieťa by sa malo oboznamovať s knihou čím skôr a to z nasledovných dôvodov :
1./ knihy obohacujú slovnú zásobu a zlepšujú vyjadrovacie schopnosti
2./ knihy pozitívne ovplyvňujú psychické procesy, skvalitňujú myslenie a tým, že vyžadujú „ponorenie sa do textu“ či deja samotného, zlepšujú schopnosť sústrediť sa
3./ knihy rozvíjajú tvorivosť a fantáziu
4./ knihy pôsobia ako podnet, teda nútia čitateľa rozmýšľať, polemizovať, hľadať odpovede a utvárať si vlastné názory a spôsoby riešenia životných situácií
5./ knihy zároveň slúžia ako jedna z foriem pasívneho oddychu, relaxu a napomáhajú odstráneniu stresu
6./ knihy plnia funkciu nadväzovania sociálnych vzťahov
Je veľmi dôležité, aby rodičia od prvej chvíle začali čítať deťom nahlas, pretože deti hlas svojich rodičov upokojuje. Tým, že deti počúvajú zvuky i slová súčasne, začínajú si ich spájať, následne chápať ich význam čo je rozhodujúce pri ich vývoji.
Hlasné čítanie je jednou z najdôležitejších skúseností, ktoré rodičia svojim deťom v prvopočiatkoch ich života poskytujú, pričom veľmi dôležitým je tu aj psychologické hľadisko. Spomienky, ako si nás brávali rodičia či starí rodičia na kolená, sadli si s nami do kresla, alebo ľahli do postele a začali nám čítať rozprávku, patria medzi tie najkrajšie, ktoré si z detstva pamätáme. Jedná sa tu o pocit blízkosti a hrejivého tepla, ktoré pramení z pozornosti rodiča počas čítania rozprávkových príbehov. Dieťaťu tak zároveň poskytuje pocit podpory, lásky a spolupatričnosti, dôvernosti či dôležitosti, ktoré mu následne v pozdejšom období slúžia ako emocionálny základ pre jeho ďalší život. Zároveň ide o výrazne humanizačný prvok. Bohužiaľ však v súčasnosti tento aspekt mnohí rodičia vplyvom rôznych faktorov podceňujú, čo má následne nepriaznivý vplyv nielen na vývoj samotného dieťaťa, ale aj spoločnosti ako takej.
Ak rodičia hlasné čítanie nezanedbávajú a pokračuje sa v tomto i v škole, dochádza k tomu, že deti začínajú postupne chápať, aké sú knihy pre ne dôležité a akú radosť im môže samotné čítanie prinášať. Zároveň tiež týmto dávame deťom na vedomie aký význam či hodnotu prisudzujeme čítaniu my dospelí. Bohužiaľ v čase internetu, televízie a počítačových hier sa na tieto aspekty mnohokrát na škodu veci zabúda nielen v rodinách, ale aj na školách kde sa čítaniu venuje menšia pozornosť.
V neposlednom rade aj mnohé vedecké výskumy v oblasti gramotnosti nám ukazujú, že deti, ktoré vyrastali v prostredí kde si rodičia knihy nielenže vážili, ale ich aj svojim deťom čítali čím zároveň pre ne boli pre svoje deti vzormi, deti z takéhoto prostredia prichádzajú do škôl lepšie pripravené na vzdelávací proces a následne dosahujú i lepšie študijné výsledky.
V súčasnej dobe však záujem o čítanie i knihy celosvetovo klesá a tomuto trendu sa nevyhlo ani Slovensko. Najvýraznejšie sa to prejavuje v oblasti detskej literatúry. Rodičia vplyvom zmeny hodnotového systému venujú tejto téme čoraz menšiu pozornosť, čím sa strácajú čitateľské návyky, na ktoré má nadväzovať školský systém, ktorý musí následne bojovať s nezáujmom o čítanie. Tržby z predaja detskej literatúry na Slovensku neustále klesajú. Knihy začínajú byť vytesňované silným tlakom komerčných médií a tak namiesto kníh deti venujú zvýšenú pozornosť filmu, počítačovým hrám či internetu. Začínajú v komunikácii dominovať tzv. flash správy, pretože systém nás núti k zvyšovaniu rýchlosti a čítanie kníh sa berie ako záťaž, ktorá nás oberá o drahocený čas. Lenže toto všetko je nezdravý trend, ktorý už v súčasnosti začína mať negatívny vplyv na deti nielen v škole, ale následne i v živote.
Výskumy neustále alarmujúco upozorňujú na znižujúcu sa slovnú zásobu, pretože jazyk či printových médií, alebo sociálnych sietí, internetu či televízie je špeciálny jazyk s obmedzenou slovnou zásobou. Aj niektorí učitelia upozorňujú, že deti nedokážu vyjadrovať svoje myšlienky. Že nedokážu napísať či nahlas vysloviť svoje pocity, pretože ich slovná zásoba je nedostačujúca.
Tým, že deti nečítajú a zároveň sú od malička ovplyvňované materiálnymi vzormi má za následok súčasný stav medziľudských vzťahov v spoločnosti. Knihy pozitívne ovplyvňujú vývoj hodnotového systému dieťaťa, jeho psychologické procesy, fantáziu a tvorivosť, pričom nútia deti pri čítaní rozmýšľať, hľadať odpovede na otázky a zároveň si tak deti utvárajú svoj názor i generujú spôsoby riešenia vzniknutých situácií.
V súčasnosti si stačí otvoriť na internete akékoľvek diskusné fórum a zväčša sa na človeka znesie spŕška agresivity, nenávisti, arogancie a úžasnej zloby. Česť výnimkám. A toto všetko ide zároveň s opakovanými slovnými spojeniami a slangom určitej komunity.
O knihe sa zvykne hovoriť, že dáva ľu´dom krídla, no súčasnosť nás presviedča o tom, že lietať už vie málokto. Pri návštevách mnohých významných udí či pri rozhovoroch s našimi politikmi vidíme za ich chrbtom knižnice preplnené knihami, ktoré však svojimi obalmi skôr svedčia o tom, že sú iba ako architektonický doplnok priestoru a nie preto, aby si nimi vyzdobili namiesto svojich príbytkov svoje srdce a ducha. Pokým sa znovu ľudská spoločnosť, slovenskú nevynímajúc nevráti k myšlienke, že milovať knihu znamená milovať múdrosť, bude to čím ďalej tým viac spoločnosť nevedomých a nevidomých robotov bez srdca a citu.
A nielen to. V súčasnosti vychádza nepreberné množstvo knižných titulov, ktoré bohužiaľ neslúžia ako kľúč do čarovného sveta fantázie, ale sú poplatné ľuďom, ktorí sa snažia ovládnuť a manipulovať spoločnosť. Ovládnuť a polarizovať spoločnosť bez srdca a duše, bez vlastného názoru. Už od mladosti. Nie úplná nevedomosť, ale nesprávne vedomosti sú pre ľudstvo najnebezpečnejšie. Novodobé mesiášstvo, ktoré mnohokrát ponúka životopisy „úspešných ľudí“ či cestu pre verejnosť sú najnebezpečnejšie.
Pokým si neuvedomíme význam a silu posolstva, ktoré nám vo svojej myšlienke zanechal Ján Amos Komenský – „Dobré knihy, a
k sú skutočne dobré a múdro napísané, sú cibrením ducha, pílnikom súdnosti, masťou na oči, lievikom múdrosti, zrkadlom cudzích myšlienok a činov, našim vlastným vodidlom“ – náš život nebude plnohodnotným.
Knihy sa dnes stávajú skôr pomôckou na lisovanie bylín do herbára či podložkou pod monitor. Význam knihy pre človeka sa začína meniť a čoraz menej kníh je prečítaných, pretože nastávajúca generácia si knihu len zriedka otvorí.
Kniha je ako človek. Dôležité je to, čo sa skrýva vo vnútri, nie obal a…a bohužiaľ v súčasnej dobe ľudí zaujme skôr pozlátko obalu….
Celá debata | RSS tejto debaty